Pohľad do dejín

Dejiny židovstva v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Po dlhoročných snahách o legalizáciu postavenia židov bol v roku 1840 prijatý zákon, ktorý povolil usadzovanie sa židov v slobodných kráľovských mestách. Od roku 1841 sa postupne v meste usadzovali židovské rodiny, ktorí tu legálne žili, pracovali a tvorili. Rast tejto populácie bol výsledkom predovšetkým imigrácie a židovská komunita už v roku 1842 začala vytvárať svoje základné inštitúcie ako je modlitebňa a cintorín. Postupne ortodoxná komunita budovala všetky potrebné inštitúcie k náboženskému životu ako je synagóga, židovská škola, rituálna kúpeľ, rituálna kuchyňa, úrady ako aj voľbu rabína a ostatných náboženských činiteľov. Židia sa zapájali aj do spoločenského života v meste a stávali sa postupne členmi a funkcionármi v každom význačnejšom spolku. Židovstvo prešlo takým vývojom, ktorý zmenil ich právne postavenie, profesionálnu štruktúru aj kultúrne zvyky. Stali sa integračnou súčasťou vývoja dejín mesta Košice. Zásluhou židovskej komunity vzniklo v meste niekoľko synagóg a iných stavieb, ktoré sa využívali na náboženské a kultúrno - spoločenské účely až do tragických udalostí štyridsiatych rokov 20. storočia.

Najtragickejšie obdobie židovských dejín postihlo aj Košice a to v období od 16. mája do 5. júna 1944, kedy v štyroch transportoch boli odvlečení v nákladných vagónoch do Oswienčina a iných koncentračných táborov všetci príslušníci židovskej komunity mesta a odkiaľ sa po vojne už nikdy nevrátilo okolo 12 000 židovských obyvateľov. Takto prišlo mesto prakticky o celú židovskú komunitu.

Po II. svet. vojne a v období totalitného komunistického režimu došlo k výraznému úpadku náboženského života v Košiciach. Niektoré synagógy a iné budovy boli využívané štátom na iné účely ako pôvodne a boli časom totálne zdevastované. Nastal takmer úplný útlm náboženského vzdelávania, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.

Po zmene režimu v roku 1990 nastala určitá renesancia židovského života v Košiciach. Mnohí ľudia sa začali hlásiť k svojim predkom, hľadali svoje korene a stávali sa členmi našej obce. Prevažne stredná generácia, ktorá nemala absolútne možnosť poznať židovské tradície sa začala o nich zaujímať, začala sa stretávať v priestoroch obce a spoznávať zvyky a tradície nášho náboženstva.

Po roku 1990 sa obnovilo vedenie ŽNO v Košiciach, do vedenia sa dostali mladší ľudia, ktorí majú záujem pokračovať v tradíciách našich predkov.