späť

16. 12.  2011                                                    26. Kislev 5772

                                                                                     

                                  SEDRE:  VAJEŠEV

                                      Genezis 37;1 – 40;23

 

 

Sedre toho týždňa tiež obsahuje  udalosti, ktoré nás môžu poučiť, ako sa správať alebo ako sa nesprávať. Známe je hebrejské porekadlo „maašej avot siman l´banim“ - činy otcov sú poučením pre synov.

Je to vlastne triviálne: otec prejavuje výnimočnú lásku k svojmu synovi, prvorodenému jeho milovanej Rachel. Je to Jozef. Tomu synovi sa snívajú zvláštne sny: o snopoch, ktoré sa mu ukláňajú, iný sen, v ktorom  sa Jozefovi ukláňajú slnko aj mesiac a jedenásť hviezd.  Jozef tieto sny vyrozprával otcovi a bratom. U otca vyvolávajú  tieto sny otázku a karhá ho: „čo je to za sen, ktorý si ti prisnil? Vari prídeme my: ja,  tvoja matka a tvoji bratia sa ti pokloniť až po zem? „ U bratov  tieto sny vyvolali nenávisť.

Synovia Jaakova idú pásť stádo až do doliny Dotan, vzdialenej 85 km severne od Chevronu. Otec Jaakov ani netuší, čo sa deje v mysliach jeho synov a posiela Jozefa za nimi, aby zistil a dal mu vedieť, ako sa im darí.  Keď bratia zbadajú z ďaleka prichádzajúceho Jozefa, ktorého pomenovali „majiteľom snov“, rozhodli sa zabiť ho a jeho mrtvolu hodiť do jamy.  Otcovi chceli  povedať, že Jozefa  roztrhala divoká zver.

Pri čítaní  básní kráľa Davida- nazývaných žalmami – môžeme predpokladať, že Erec Jisrael bola zalesnená krajina a žilo tam divé zvieractvo.  ( pozri žalmy 104, 29 a 42)

Stav lesov Erec Jisraela sa významne zmenil v priebehu 1.  svetovej vojny, keď Turci použili stromy ako palivo pre parné lokomotívy a takto zničili  prírodu krajiny.

Sedre nám predstavuje reakcie ľudí na udalosti, a nie sú to vždy reakcie správne.

Otec Jaakov sa dopustil vážnej chyby,  keď  preferoval Jozefa a naviac mu jedinému dal ozdobenú halenu. Takto iba posilnil nenávisť ostatných synov proti Jozefovi a iba náhodou nedošlo k vražde v rodine.

Bratia mali považovať Jozefove sny za upozornenie, že sa môže stať niečo, ale nenávisť ich zaslepila.  Jozef tiež mohol vyrozprávať svoje sny  trocha iným spôsobom.  Realita však bola iná a mala svoje následky.

Jaakov smútil za Jozefom 23 rokov, pokým Jozef si v Egypte žil dobre. Potom, čo ešte ako väzeň v jame trestancov vysvetlil faraonove sny, sa mu život zmenil.

Bratia boli potrestaní tým, že  prežívali ťažkosti  pri nákupe obilia od panovníka Egypta, až keď panovníkov veľmož vyslovil vetu: „ ja som váš brat, ktorého  ste predali....“

Človek si niekedy sám  robí zle, veď B-žia vôľa sa uskutoční a človek je časťou tejto „hry“. Závisí to od samotného človeka, akú cestu si vyberie, či tú dobrú alebo opačne – tú zlú.

Tieto udalosti sú jasné každému mysliacemu  človeku, ale človek niekedy zablúdi do nevhodnej situácie. Preto je jeho povinnosťou, aby kontroloval svoje kroky a podľa potreby ich napravil.

Známa je udalosť o Chafec Chajimovi, ktorý videl, že obuvník ešte neskoro v noci pracoval. Keď mu pripomenul, že už je čas ísť domov a odpočinúť si, obuvník mu odpovedal: „pokiaľ sviečka horí, dá sa stihnúť ešte niečo opraviť“. Chafec Chajim, významný ideológ hnutia „morálky“  osvojil si tieto slová a interpretoval ich tak, že pokiaľ sviečka života horí, dá sa napraviť ešte aj život

 

 

 

Táto sobota je mojou poslednou pred mojím odchodom z Košíc po 10-tich rokoch , kedy som vám slúžil ako rabin.  Prežil som s vami rôzne udalosti – pozitívne aj negatívne, ako to už v živote býva.  Moje presvedčenie mi bolo na pomoci, keď som narazil na ťažkosti pri plnení mojej úlohy ako rabín.

Verím, že sme spolu vytvorili niečo užitočné, ktoré pretrvá, aj keď ja už s vami nebudem.

Bol by som rád, keby ste pokračovali v živote náboženskej obce, ako sme to spolu robili až do dneška.  Som presvedčený, že sme spolu dokázali niečo urobiť a nech nie je dôvod zbúrať vytvorenú kultúrnu hodnotu.

Odchádzam s pocitom, že keď sa dostanete do Izraela, dáte mi vedieť, aby sme sa mohli stretnúť a vzájomne sa pozdraviť. 

Prajem vám veľa vytrvalosti vo vašej úlohe, ktorá bude vyžadovať aktivitu a asertivitu.

B´racha v´halacha - t.z. ppožehnnie a úspech. Sú to slová, ktorými sa uzatvára obchod s diamantmi.  Obec je však oveľa cennejšia ako lesklé kamienky – zachovajte ju.       

 

 

 

 

 

Shabat shalom

 

 

 

                                                               Jossi  Steiner

 

 

9. 12. 2011                                                 13. Kislev  5772

                                                                                             

SEDRE  VAJISLACH

Genezis 32;4  –  36;43

 

Jaakov sa po 20-tich rokoch vracia do zeme, ktorá bola sľúbená už jeho otcovi Jicchakovi  a praotcovi Abrahamovi. Jaakov musel odísť do Charanu, lebo jeho brat Esav ho ohrozoval na živote.  Odišiel ako utečenec a vrátil sa ako bohatý človek. Má dve ženy Leu a Rachel, 11 synov, 1 dcéru, služobníctvo  a veľké stáda oviec, kôz,  kráv.  Pred stretnutím so svojím bratom posiela mu dary: 200 kôz, 200 baranov, ťavy, 30 kráv, 40 býkov a 20 oslov. Vytvára skupiny a posiela ich tým smerom, odkiaľ má prísť Esav.  Každej skupine prikázal, aby oznámila, že je to dar pre Esava od jeho poddaného sluhu Jaakova.

Tóra prerušuje rozprávanie o  stretnutí  bratov  a venuje sa udalosti, ktorá sa odohráva na východnom brehu Jordánu na prechode cez potok Jabok. Jaakov zostáva tam sám a vtedy dochádza k zápaseniu medzi Jaakovom a neznámou osobou.  Už sa brieždilo a zápas nebol  rozhodnutý.  Neznámy muž je vlastne anjelom. Aby sa zápas rozhodol, anjel poranil Jaakova na stehne. No ten, napriek poraneniu žiada svojho protívnika o požehnanie. Odpoveď znela: „nebudeš sa volať Jaakov, ale Jisrael bude tvoje meno“. Význam toho mena sa aj vysvetľuje: zvládol si zápas s B-hom aj s ľuďmi SARITA= po hebr. vládol, EL = jedno z pomenovaní B-ha, spolu to znie: JI-SRA-EL.

Tento zápas je veľmi široko komentovaný ako zápas po dĺžke dejín medzi potomkami Jaakova – Jisraela a potomkami Esava.

Ďalšia vec, ktorá vychádza z toho zápasu, je zákaz pre židov jesť zadnú časť hoväda, v ktorej sa nachádza nerv a ten bol v nočnom zápase postihnutý.  Pravdou je, že keď sa ten nerv vyreže, tak zadné stehno možno jesť, ibaže taká operácia je nákladná a preto sa stalo zvykom, že sa zadná časť židmi neje.

Jaakov nazýva toto miesto PNIEL. Toto slovo sa skladá z dvoch častí: panim = tvár a el= meno B-ha. Je to na pamiaku  toho zápasu medzi Jaakovom a anjelom.Miesto sa nachádza v severnej časti Izraela východne od mesta Šahem -Nablus popri rieke Jordan za mostom Adam – Damia.

Sedre sa vracia  k stretnutiu mdzi bratmi, ktoré šťastne dopadlo. Bolo to aj zásluhov darov, ktoré boli rozdelené tak, aby  sa uctil Esav a ten pod vplyvom darov svojho brata slušne víta.

Komentátori analyzujú kroky Jaakova slovami: Jaakov sa pripravil na 3 možnosti: na vojnu, na dary a na modlitbu.  Na vojnu tak, že rodinu a stáda rozdelil na dve skupiny, aby neriskoval všetko.  Dary tiež rozdelil, aby u brata vyvolal pozitívnu odozvu. A v modlitbe  spomína svojich otcov a praotcov Abrahama a Jicchaka a pripomína B-hu, že mu prokázal vrátiť sa do zeme, v ktorej sa narodil. Ďakuje B-hu, že prešiel Jordan iba s palicou a teraz vytvoril dva tábory. Končí slovami: „ zachráň ma pred mojím bratom Esavom, lebo mám strach, že zabije matky a deti“ .

Všetky tieto Jaakovove kroky viedli k tomu, že bratia sa nakoniec priateľsky stretli.

 

Ďalšia udalosť, ktorá sa nachádza v sedre je neželaný styk medzi Dinou a zámožným Šchemom, synom miestnej rodiny Chamor.  Tento styk sa považuje za hanbu pre Jaakovovu rodinu.  Pomsta bratov Diny bola krutá.  Šimon a Levi ju previedli. Otec Jaakov nesúhlasil s konaním synov, ale oni  mu protirečili slovami: „ a povedali, čí sa bude chovať k našej sestre ako k pobehlici?“

Rodina putuje do Bet-El (Dom B-ha), ktorý sa nachádza 50 km južne od mesta Šchem (Nablus).

Jakov je samotným B-hom premenovaný na Jisraela  a dostáva od neho sľub o veľkom národe, ktorý vznikne z jeho rodu.

Rachel porodí syna, ale pri pôrode umiera. Ešte pred smrťou ho stihla pomenovať Ben oni , t.z. Syn mojej sily. Otec Jaakov ho volá Benjamín, čo znamená Syn mojich dní, resp. Syn mojej sily, ako to komentuje Chatam Sofer z Bratislavy.

Rachel je jediná z pramatiek pochovaná mimo jaskyne v Kirjat Arba. Jej hrob sa nachádza  medzi Jeruzalemom a Betlehemom (Dom chleba).V minulosti bol obnovený Sirom Moisem Montefiorom, ktorý dostal od tureckého panovníka osobitné povolenie na túto stavbu.

Dnes bolo potrebné vybudovať ochranný múr, pretože sa nachádza na hranici s palestínskym územím.  Hrob matky Rachel je navštevovaný ako miesto modlitieb.

 

 

 

 

Shabat shalom

 

 

2. 12. 2011                                                6. Kislev  5772

 

SEDRE   VAJECE

Genezis 28;10 – 32;3

 

 

Sedru toho týždňa budeme sprevádzať komentárom „Daat mikra“. Je to komentár modernej doby. Nie je to dielom iba jedného človeka, ako to bolo v minulosti napr.  komentár rabi Saadia Gaona  (942 – 882), Rašiho  z Francúzska (1040 – 1105) , Rašbama (1080 – 1160) z Francúzska, rabi Avrahama Ibn Ezra (1135 – 1055 Španielsko)  a ďalších. Toto dielo patrí viacerým autorom a tiež ďalším deviatim poradcom. Čitateľovi sa takto dostáva  mnohostranný komentár z geografickej, prírodnej, filologickej, historickej polohy.  Toto dielo bolo vydané v Jeruzaleme vydavateľstvom Mosad harav Kuk. Je veľmi populárne hlavne medzi modernými ortodoxnými Židmi.  Zatiaľ je to jediné dielo, ktoré predstavuje slová Tóry sprevádzané mapami, obrazmi z vykopávok, obrazmi rastlín spomínaných v Písme.

Počas môjho pôsobenia som tento komentár Tóry často používal a čerpal z neho informácie.

Na začiatku sedre Jaakov odchádza z Beer Ševy do Charanu. Počas cesty sa mu vo sne zjavuje B-h a sľubuje mu zem, na ktorej leží.  V našej sedre sa nachádza známy „rebrík“ Jaakova, po ktorom kráčajú anjeli. Jaakov postavil na tomto mieste kameň  a lial naň olej ako prejav úcty a sľubuje, že na tomto mieste bude v budúcnosti dom B-ha. Veta z tejto udalosti slúži ako ozdoba synagógy na Puškinovej ulici v Košiciach. 28;17 : „bol dojatý (snom) a povedal, ako je toto miesto dojímavé, je to Dom B-ha a to je brána nebies“ . Jaakov prichádza do Charanu a tam pri studni stretáva Rachel. Je nadšený a prebúdzajú sa v ňom doteraz neznáme sily. Sám dokáže odtlačiť kameň nad studňou. Jaakov sa predstavil Rachel a poznamenal, že sú príbuzní.  Lavan ho privítal a hneď mu ponúkol u seba prácu. Dohodli sa, že za Rachel bude pracovať 7 rokov.  Písmo hovorí: „budem ti slúžiť za Rachel, za tvoju mladú dcéru“.  Po 7 rokoch, keď prišiel čas svadby, Lavan oklamal Jaakova a dal mu za ženu namiesto Rachel Leu.  Jaakov pokračuje v službe ďalších 7 rokov, aby dostal za ženu Rachel. Jaakov musí  tvrdo jednať s Lavanom, lebo ten ho považuje za svojho sluhu, ktorý musí bez odmeny pracovať.  Jaakov má požehnanie vo svojej práci a darí sa mu.

Deti, ktoré porodila Lea:

Ruven ( význam mena: B-h videl moje utrpenie )

Šimon ( význam mena: B-h vypočul, že som neobľúbená)

Levi  ( význam mena: manžel ma bude sprevádzať po troch synoch)

Jehuda (význam mena: budem ďakovať B-hu)

Rachel dáva Jaakovovi svoju slúžku Bilhu, pretože sama v tom čase nemohla rodiť. Bilha porodila Dana ( význam mena: B-h ma súdil a počul môj hlas) a Naftaliho ( význam: súťažila som so sestrou).

Rachel dáva Jaakovi ďalšiu slúžku Zilpu, aby mu porodila dieťa. Zilpa porodila syna  menom Gad (význam : prišlo šťastie).  Zilpa porodí ďalších synov: Ašera (význam mena : radosť z blahobytu).

Lea porodila piateho syna Jisachara  (význam mena: B-h mi dal odmenu) a šiesteho syna menom Zvuluna (význam  mena: vyzdvihnutý)

Rachel tiež otehotnela a porodila  syna Jozefa ( význam mena: B-h zobral moju hanbu a dal mi syna).

Jaakov je otcom veľkej rodiny a Lavan mu hovorí: „som požehnaný za teba“. Lavan veľmi rád prijíma bohatstvo, ktoré  donieslo B-žie požehnanie Jaakovovi, ale je lakomý a nenúka mu časť toho bohatstva. S Jaakovom sa dohodli, že od toho dňa v stáde strakaté zvieratá budú patriť Jaakovovi a biele Lavanovi.  Jaakovovi sa aj ďalej darí.  Bohatstvo kazí charakter, a to platí o Lavanovi, ten sa cítil byť majiteľom aj Jaakovovho bohatstva.

Jaakov sa rozhodol odísť a rozlúčka je sprevádzaná krikom a hádkou medzi Jaakovom a Lavanom.

Sedre končí tým, že   bol postavený hraničný kameň, ktorý rozdeľuje túto rodinu na dve skupiny . Medzi nimi je balvan. Lavan nazýva túto hromadu skál po aramejsky  sahduta – svedectvo a Jaakov ho nazval galed, t.z. hromada kameňov – svedok (hebr.)

Komentár DAAT MIKRA sprevádza našu sedru fotografiami miest archeologických nálezov, mapami, tiež fotografiami rastlín, o ktorých sa v sedre hovorí.

Haftara sedre je z knihy proroka Hošea. Ten karhá národ, ktorý verí iba svojmu bohatstvu a zabúda na B-ha. Prorok ku koncu hovorí: “kto je ten múdry, ktorý rozumie tomu, B-žie cesty sú rovné,  spravodlivý bude po nich kráčať a bezbožný sa na nich potkne“.

 

 

Šabat shalom

 

25. 11. 2011                                            28. Chešvan   5772

 

SEDRE :   TOLDOT

 

Genezis 25;19 – 29;9

 

 

 

Sedre na tento týždeň hovorí o našom praotcovi Jicchakovi a o potomkoch Jicchaka a Rivky. Mali dvoch synov – dvojičky Esava a Jaakova. Sledujeme ich vývoj a boj o prvorodenstvo, čo až do dnešných dní je vážená a významná pozícia v rodine.  Prvorodený je nástupcom otca rodiny  a pri dedení má právo na dve časti majetku. V tejto rodine sa odohralo niečo zvláštne: bola to súťaž o prvorodenstvo.  V sedre sa hovorí tiež o hlade, ktorý bol v dobe Jicchaka  a ktorý ho donútil odsťahovať sa z Beer Ševy  do zeme Graru- dnes známej ako pásmo Gazy. V púšti neboli pastviny, ale v  Grare áno. B-h varuje Jicchaka, aby nešiel južnejšie až do Egypta, kde sú lepšie podmienky, pretože rieka  Níl zavlažuje polia. V sedre je aj zmienka o Rivke, ktorá bola predstavená ako sestra a nie ako žena  Jicchaka, pretože bola veľmi pekná. Táto udalosť robí túto sedru  „zaujímavejšou“ s dobrým koncom. Synovia rodiny sa ženia, Jicchak starne a stráca zrak.  Vtedy sa odohráva ďalšia udalosť: požehnanie Jaakova ako prvorodeného za podpory matky Rivky. Jicchak, ktorý oslepol, pri svojom požehnaní hovorí: „tie ruky sú rukami Esava, ale hlas je hlasom Jaakova“. Jaakov bol prezlečený za Rivkinej podpory za Esava, ktorý bol vlastne prvorodeným, a tak sa mu  dostáva požehnanie  pre prvorodeného. Po tom, čo Jaakov dostal požehnanie od otca Jicchaka, Esav zúri a čaká na smrť otca, aby svojho brata zabil. Rivka rieši tento problém tak, že Jaakova posiela k strýkovi Lavanovi do Charanu. Jicchak súhlasí, ale z iného dôvodu: prikazuje svojmu synovi, aby si tam našiel manželku.

 

Päť kníh Mojžišových – sú bohaté na komentáre. Nebolo tej generácie, v ktorej by sa nenapísal komentár z pohľadu komentátora tej-ktorej doby.  Od čias kráľa Talmaj Filadesfusa (247 – 285 p.n.l.), keď vznikol prvý preklad  septuaginta,  až po ďalšie preklady a komentáre.  Toho týždňa sa zaoberáme komentárom rabiho Šimšona Rafaela Hirša (1808 – 1880) , skráteným menom Rašar, ktorý reprezentuje trend aj v judaizme  vzdelaného mudrca . Bol to typ ortodoxného rabína, ktorý pred 280 rokmi predstavoval moderného pobožného človeka v Nemecku.  Jeho komentár bol písaný v nemčine a preložený do hebrejčiny.

Rašar analyzuje  slová Tóry: Jicchak mal 40 rokov, keď sa s Rivkou oženil. Trvalo mu dlho, až dozrel na muža a mal schopnosť zobrať  duchovnú a hmotnú zodpovednosť k založeniu rodiny.  Rašar je  jediný z komentátorov, ktorá sa „ tomuto faktu venuje.

Keď Rivka čaká dieťa, vlastne dvoch chlapcov, ktorí už v jej tele zápasia o moc, znáša to ťažko. B-h jej hovorí: „...dva národy sú v tvojom bruchu...“ 25;23

Rašar prirovnáva  túto situáciu k stavu národov Európy vo svojej dobe a konštatuje, že dva národy, ktoré majú vzniknúť z Rivkiných chlacov budú kontroverzné a budú predstavovať dva spoločenské systémy: jeden založený na duchovnom živote a morálke, druhý na podvode a násilí.

Rašar sa venuje aj otázke mieru. Meno Esav analyzuje filologickou cestou ako niečo, čo je hotové k životu. Tak ten komentátor vidí význam mena prvorodeného.  Čo sa týka mena druhého, mohlo by sa v slovenčine vysvetľovať ako „držiaci pätu“. Päta je po hebrejsky „akev“  a odtiaľ by mohlo pochádzať meno Jaakov.  Rašar ďalej hovorí, že od narodenia chlapcov Esav bude prvý s Jaakov bude v jeho „pätách“ a dosiahne  a predbehne ho napriek tomu, že je mladý, slabý.

Ďalšiu významnú poznámku nájdeme v jeho komentári, a to, že Tóra nezakrýva chyby  a slabé stránky  chovania našich predkov. Rašar  má kritický pohľad na výchovu týchto dvoch chlapcov.  Tvrdí, že nastala pedagogická chyba tým, že rodičia si nevšímali ich vrodené vlastnosti a nezachovali sa podľa pravidla: „výchova mladého podľa jeho cesty“ (príslovia 22;6). Podľa neho Rivka a Jicchak sa mali viac zamyslieť  nad tým, ako môže sila a odvaha poľovníka slúžiť k b-žej ceste. A tak sa mohlo stať, že títo dvaja bratia mohli byť zbožní a každý sa k zbožnosti mohol dopracovať inou cestou.  Jeden svojou silou a odvahou, druhý svojou skromnosťou.  Nestalo sa tak, a výsledkom boli dve odlišné osoby.

K vete 25;28 kometuje Rašar, že sa tu stala ďalšia chyba vo vzťahu rodičov a detí. Jichcak bol viac naklonený Esavovi . Videl v ňom muža, ktorý je schopný loviť, ktorý má vytrvalosť a silu potrebnú na prežitie. Rivka bola viac naklonená Jaakovovi. Videla v ňom rozumného syna s opačnými vlastnoťami, takými, ktoré videla v rodnom dome v Charane a ktoré sa jej viac páčili. Komentátor kritizuje rodičov,  že nenašli spoločnú cestu, ktorou by mohli mať rovnako radi oboch synov.

Túto sobotu vyhlásime, že v nedeľu začína nový mesiac KISLEV, tretí mesiac nášho roka.  Budeme čítať haftaru  z knihy Šmuel I. 20; 18 – 42, ktorá nám pripomína, že v minulosti bol  začiatok mesiaca  - roš chodeš  svätený hostinou.  V mesiaci Kislev budeme mať 8 dní Chanuky. Tento sviatok je z dnešného pohľadu kombinácia vojenského  postavenia proti násilnej asimilácii. Gréci  chceli priviesť Židov k k tomu, aby zanedbali dodržiavanie predpisov Tóry a chceli ich priviesť k inému náboženstvu.  Toto sa im nepodarilo a synovia Jisraela si vybojovali svoje  národné práva,  ktoré boli s nimi spojené so zákonmi náboženstva.

 

 

 

 

18. 11.  2011                                                  21. Chešvan 5772

                                                                                     

                                  SEDRE:  Chajej Sara

                                      Genezis 23;1  -  25;18

 

          Sara, manželka Avrahama sa dožíva 127 rokov. Umiera v Kirjat Arba neďaleko mesta Chevron. Ako to vychádza z Písma ,  rodina Avrahama obývala priestor medzi Kirjat Arba  a Beer Ševou. Medzi týmito mestami bola vzdialenosť 50 km  a tento priestor slúžil  ako pasienky pre ich stáda.

          Avraham bol vlastne nový občan, ktorý sem došiel z Charamu.  Hoci mu B-h sľúbil túto zem, chcel odkúpiť vhodný pozemok, kde by pochoval svoju manželku Saru. Obracia sa na miestnych obyvateľov, aby presvedčili Efrona, syna Cochara, aby mu predal jaskyňu a vedľajšie pole, ktoré bolo v jeho vlastníctve.  Avrahamovi bolo ponúknuté pole  a jaskyňa zadarmo ako prejav úcty  k jeho osobe.  Jednanie o predaji bolo ukončené cenou 400 strieborných šekelov – platných všade.  Efron to bral ako priateľskú cenu pre Avrahama. Obrad predaja a výmena vlastníctva boli verejné a dostalo takto večnú platnosť.

          Zvyky pochovávania boli v tom čase diametrálne odlišné od dnešných. Po roku od uloženia nebohého do zeme, boli kosti vybraté a uložené do džbánov a tie boli umiestnené do jaskýň, ktoré tomuto cieľu slúžili.

          V Babylonskom talmude sa nachádzajú príkazy synom, kde sa má pochovať osoba a kde sa majú uložiť kosti.

          V celom Izraeli sa nenachádzajú cintoríny z tých čias, ako je to dnes.  Našli sa ale jaskyne slúžiace tomuto cieľu.

          Keď čítame proroctvo Jechezkela, v kapitole 37 je nám jasné, že kosti sa ukladali až po roku. Tieto zvyky sa našimi predkami zachovávali až do doby 2. Chrámu, t.j. okolo r. 70 n.l.

 

          Ďalšia udalosť, o ktorej sa hovorí v tohotýždňovej sedre je, že Avraham prikazuje svojmu hlavnému sluhovi , aby našiel vhodnú ženu pre syna Jicchaka. Prikazuje mi odísť do Chavronu, teda tam, odkiaľ Avraham prišiel do zeme Kanaan.  Upozorňuje sluhu, že Jicchak nesmie  vojsť do Charanu, ale budúca žena Jicchaka má prísť do Kanaanu. Sluha Eliezer sa spolu so sluhami a ťavami vyberie  na cestu a prejdú asi 600 km z Beer Ševy až po Charan.  Eliezer sa modlí k B-hu, aby bol úspešný vo svojom posolstve, a naozaj, Rivka, ktorá  v milosrdenstve ponúka vodu jemu a aj jeho ťavám, ktoré vypijú veľké množstvo vody aj do zásoby.

          Bola to zvláštna dohoda, pretože o ženíchovi sa iba hovorilo. Vedelo sa z akej rodiny pochádza a napriek tomu Rivka súhlasí  a odchádza z Charonu do Kanaanu.

          Mnohé zásady týkajúce sa svadby sa Talmud učí z viet, ktoré túto udalosť popisujú.

          Príchod Rivky do domu Jicchaka zmierňuje smútok Jicchaka nad smrťou svojej matky Sary.

 

 

 

DEJINY   HROBKY  NAŠICH   PRAOTCOV  V   CHEVRONE

 

Nad jaskyňou a vedľajším poľom, ktoré Avraham odkúpil od Efrona z Chiti je dnes vybudovaná veľká budova.

Chevron ako mesto existovalo už za Davida (964 p.n.l. – 1004 p.n.l.) a bolo jeho prvým kráľovským  mestom, z ktorého panoval 7 rokov a jeho kráľovstvo potom pokračovalo v Jeruzaleme. V dobe panovania Rimanov okolo r. 180 p.n.l. Bolo toto mesto nazývané Avramius. V 7. storočí ho zabrali Arabi a nazali ho „El chalil“, ako pomenovali Avrahama v Koráne.  V neskoršej dobe aj kresťania prispeli k budovaniu mesta.  Podľa židovskej tradície (knihy Genezis a Exodus) sú tam pochovaní Avraham, Sara, Jicchak, Rivka , Jakov a Lea. Podľa islamskej tradície je tu pochovaný syn Avrahama a Hagar Jišmael, a preto je toto miesto  posvätné aj pre muslimov. V roku 1266 islamský panovník sultán Bajbirson zakázal židom prístup  k hrobke.

          Neskôr bol tento zákaz čiastočne zušený a prístup k hrobke  bol povolený až po siedmy schod. Od tej doby toto miesto navštevovali mnohí významní židia, ako napr. Majmonides,  rabi Benjamin z Toleda, rabi Ptachija z Regensburgu, rabi Jechiel z Paríža. Žiaci rabina Rambana okolo roku 1290 a aj Ramban toto miesto navštívil.

          Židia, ktorí žili vo vtedajšej Palestíne potrebovali povolenie  na návštevu Maarat hamachpela. Jedným z tých, ktorý dostal povolenie navštíviť toto miesto bol  miestny sudca Gad Frumkin.

          Jeruzálemský mufti Chadž Amin El Chusejni, ktorý bol predsedom muslimskej rady mu dal povolenie navštíviť toto miesto. Bolo to v roku 1927. Od roku 1948 až do roku 1967 bolo toto miesto neprístupné, patrilo ku kráľovstvu kráľa Chusejna.

          Spomenutý mufti El Chusejni bol zakladateľom Islamskej jednotky v službách SS.  Stretol sa aj s Hitlerom a zrušil povolenie pre príchod 500 detí z Bulharska do Palestíny.

          V dnešnej dobe slúži táto budova v určité dni  Židom a v iné dni Arabom.

          Neďaleko sa nachádza mesto Chevron (100 000 obyvateľov)  a mesto Kirjat Arba , založené v roku 1968 s 10 000 obyvtaeľmi.

 

 

11. 11. 2011                                                   14. Chešvan  5772

                                                                                             

                                   SEDRE  VAJERA

                                  Genezis 18;1 – 22;24

 

 

          V predchádzajúcej sedre Lech  l´cha sme sa dočítali, že náš praotec Avraham má už so Všemohúcim 3 dohody – zmluvy. Prvá zmluva je o tom, že Avraham je a jeho potomkovia budú  tí, ktorí budú blízki B-hu a B-h bude blízky k nim.  Duhá zmluva sľubuje  zem Kanaan  synom Avrahama.  Tretia zmluva je o obriezke, ktorej sa má podrobiť každý potomok Avrahama 8-my deň po  narodení. Avraham sa sám podrobil obriezke vo veku 99 rokov.

          Sedre Vajera sa začína tým, že B-h sa zjavil Abrahamovi po jeho obriezke ako návšteva u chorého ( Raši podľa Talmudu). K Avrahamovmu stanu prichádzajú traja neznámi muži a Avraham ako dobrý hostiteľ ich vita a žiada, aby sa v jeho stane zastavili. Traja muži sú vlastne B-ží poslovia a každý z nich má splniť jednu úlohu. Jeden z nich mal za úlohu zdeliť Sare, že bude mať syna. Druhý mal za úlohu zničiť mestá Sodomu a tretí mal liečiť Avrahama po obriezke.

          Keď Avraham počul o úlohe posla zničiť hriešné mestá Sodomu a Gomoru (po hebrejsky S´dom a Amora) , obracia sa na Všemohúceho a prosí o milosťpre spravodlivých, ktorí sa tam tiež nachádzajú : „Či usmrtíš spravodlivého so zlomyselným?“  (Gen. 18.23 ).  Avraham, ktorý samozrejme nesúhlasí s hriešnymi činmi  tých ľudí,  je tým, ktorý sa snaží zachrániťpred záhubou spravodlivých. To je základný rozdiel medzi Noemom /hebr. Noach) a Avrahamom.

Noe poslúcha príkaz B-ha, ale Avraham vie aj oponovať a povedať bez váhania svoj názor. Sodoma a Gomora boli zničené a zachránili sa iba Lot a jeho rodina. Takto sa zničila úrodná zem a stala sa púšťou až do dnešných dní.  Avrahamovi, keď mal sto rokov a jeho žene sa narodil syn, ktorému dali meno Jicchak (význam slova „bude sa smiať“). Na ôsmy deň ho Avraham obrezal. Sara vyhnala svoju slúžku s jej synom z domu Avrahama. Ten jej tento krok zazlieva, ale B-h prikazuje Avrahamovi, aby Saru poslúchol a sľubuje mu, že aj tento potomok Avrahama Jišmael sa stane zakladateľom veľkého národa „lebo je to tvoj potomok“.

          Sedre sa končí skúškou Avrahama. B-h mu prikazuje obetovať svojho obľúbeného a jediného syna Jicchaka. Tento príkaz bol inšpiráciou pre vytvorenie  diel  významných umelcov, akými boli Rembrant (1645), Donatello (1418) , Gustáv Dora (1880), Lilian (1908), Kadišman (1986 – 87).

          Tieto biblické texty slúžia aj minulých a súčasných spisovateľov ako prameň inšpirácie. Aj náš medraš sa tejto téme venuje .

 

MŔTVE  MORE

 

          priestor, v ktorom sa odohráva sedre Vajera sa nachádza v južnej časti Izraela pri Mŕtvom mori a juhovýchodne od Jeruzalema. Z Jeruzalema za jasného počasia možno voľným okom vidieť okolie Mŕtveho mora- po hebrejsky Jam hamelach – doslovný preklad more soli. Mŕtve more sa nachádza na najnižšom mieste na svete: 440 m pod úrovňou Stredozemného mora. Slanosť vody je 32 % - kým všetky ostatné moria a oceány majú iba 3%. Rozpriestiera sa na ploche 1000 km2. Dĺžka mora je 76 km a maximálna šírka 17 km. Mŕtve more je napájané vodou z rieky Jordan, Jarmoch, Jabok a ďalších prameňov stekajúcich z východných a západných okolitých kopcov.

          Napriek tomu, že toto úrodné údolie sa premenilo na neúrodné (ako je to uvedené v sedre), je bohaté na nerastné suroviny. Dňa 31. októbra 1927  bol založený podnik, ktorý dostal od Britského mandátu povolenie čerpať z mora nerastné bohatsvo. Prvým riaditeľom tohto podniku bol  pôvodom Rus Moše Novomajskij.

          V roku 1948 po vzniku štátu Izrael sa stali „Podniky mora soli“ najväčším exportérom štátu s ročným obratom 1 miliardy šekelov.

          Okrem nerastného bohatstva, akými sú  potaš, bróm, magnézium Mrtvé more je aj liečebným centrom hlavne kožných chorôb.  Európske poisťovne  pre svojich poistencov postavili  hotely a liečebné centrá.  Firma Volgswagen tu postavila továreň na spracovanie hliníka, ktorý sa tiež ťaží z mora.

          Priemerná teplota dosahuje v lete 40°C, ale pretože je tam suché podnebie, na starých budovách spred 2000 rokov sa zachovali pôvodné farby a taktiež sa zachovali z tých čias aj vzácne zvitky.

 

 

Šabat shalom

 

 

Modlitby počas jesenných sviatkov roku 5772  

  ( september – október 2011)

 

 

Dátum	Hebr.	Synagóga	Čas	Sviatok – modlitby
26. 9.	27.Elul	Krmanova	07:00	Sliches  1. deň
28.9.	29.Elul	Krmanova	07:00	Sliches – erev Roš hašana
28.9.	1.Tišrej	Puškinova	18:30	Roš hašana – arvit   (večerná modlitba)
29.9.	1.Tišrej	Puškinova	08:30	Roš hašana – 1. deň – šachrit ( ranná modlitba)
29.9.	1.Tišrej	Puškinova	10:00	Trúbenie na šofar
29.9.	1.Tišrej	-	--	Tašlich
29.9.	1.Tišrej	Puškinova	16:00	Mincha   ( podvečerná modlitba )
29.9.	2.Tišrej	Puškinova	18:00	Roš hašana- 2. deň – arvit
30.9.	2.Tišrej	Puškinova	08:30	Roš hašana – 2. deň – šachrit
30.9.	2.Tišrej	Puškinova	10:00	Trúbenie na šofar
30.9.	2.Tišrej	Puškinova	16:00	Mincha
30.9.	2.Tišrej	Puškinova	17:00	Arvit
2.10.	4.Tišrej	Krmanova	07:00	Pôst Gedalia - Sliches
2.10.	4.Tišrej	Krmanova	18:42	Koniec pôstu Gedalia
7.10.	9.Tišrej	Krmanova	07:00	Erev Jom kipur – Sliches - šachrit
7.10.	9.Tišrej	Puškinova	17:00	Erev Jom kipur – mincha
7.10.	10.Tišrej	Puškinova	18:00	JOM KIPUR – KOL NIDREJ
8.10.	10.Tišrej	Puškinova	08:30	Jom kipur - šachrit
8.10.	10.Tišrej	Puškinova	12:00	MAZKIR
8.10.	10.Tišrej	Puškinova	16:00	Jom kipur - mincha
8.10.	10. Tišrej	Puškinova	18:30	Jom kipur – arvit – koniec pôstu
12.10.	15.Tišrej	Krmanova	17:30	Erev Sukot – - 1. deň -arvit
13.10.	15.Tišrej	Krmanova	08:30	Sukot – 1. deň – šachrit
13.10.	15.Tišrej	Krmanova	16:00	Mincha
13.10.	16.Tišrej	Krmanova	17:00	Arvit
14.10.	16.Tišrej	Krmanova	08:30	Sukot – 2. deň  šachrit
14.10.	16.Tišrej	Krmanova	16:30	Mincha
14.10.	16.Tišrej	Krmanova	17:30	Arvit – kabalat šabat
15.10.	17.Tišrej	Krmanova	08:30	Šabat Chol hamoed - šachrit
16.10.	18.Tišrej	Krmanova	07:00	Chol hamoed -šachrit
17.10.	19.Tišrej	Krmanova	07:00	Chol hamoed - šachrit
18.10.	20.Tišrej	Krmanova	07:00	Chol hamoed - šachrit
19.10.	21.Tišrej	Krmanova	07:00	Hošana raba - šachrit
19.10.	21.Tišrej	Krmanova	15:30	Hošana rabo - mincha
19.10.	22.Tišrej	Krmanova	17:30	Šmini aceret – arvit
20.10.	22.Tišrej	Krmanova	08:30	Šmini aceret - šachrit
20.10.	22.Tišrej	Krmanova	10:00	MAZKIR
20.10.	22.Tišrej	Krmanova	16:30	Mincha
21.10.	23.Tišrej	Krmanova	18:00	Simchat Tora – arvit
21.10.	23.Tišrej	Krmanova	08:30	Simchat Tora - šachrit
21.10.	24.Tišrej	Krmanova	17:30	Šabat Brešit – kabalat šabat
22.10.	24.Tišrej	Krmanova	09:00	Šabat Brešit - šachrit
22.10.	24.Tišrej	Krmanova	18:00	Sobota končí

K nadchádzajúcim sviatkom prajeme vám veľa zdravia a vyslyšanie našich modlitieb.

 

 

K ROŠ HAŠANA   prajeme   ŠANA  TOVA – dobrý nový rok

 

K JOM KIPUR  prajeme  GMAR CHATIMA TOVA – úspešné zapísanie  našich modlitieb do knihy života

 

K SUKOT  prajeme CHAG SAMEACH – príjemné sviatky

 

 

Zapaľovanie šabatových sviečok v Košiciach

 

Rok 5771 / 5772     / 2010 – 2011/

 

 

Dátum	Hebrej. dátum	Čas zapaľovania	SEDRE	Koniec šabatu /deň, hod./
19.11.2010	13. Kislev	15:34	Vajišlach	20.11 – 16:42
26.11.2010	20. Kislev	15:27	Vaješev	27.11 – 16:37
3. 12.2010	27. Kislev	15:23	Mikec – Chanuka	4. 12 – 16:34
10.12.2010	4. Tevet	15:21	Vajigaš	11.12. - 16:33
17.12.2010	11. Tevet	15:21	Vajchi	18.12 – 16:34
24.12.2010	18. Tevet	15:24	Šmot	25.12. - 16:37
31.12.2010	25. Tevet	15:30	Vaera	1.1. - 16.43
7. 1. 2011	3. Švat	15:37	Bo	7.1. - 16:50
14.1. 2011	10. Švat	15:46	B´šalach	15.1. - 16:58
21.1.2011	17. Švat	15:56	Jitro	22.1. - 17:07
28.1.2011	24. Švat	16:07	Mišpatim	29.1.- 17:17
4.2.2011	1. Adar I.	16:19	T´ruma	5.2. - 17:27
11.2.2011	8. Adar I.	16:30	T´cave	12.2. - 17:38
18.2.2011	15. Adar I.	16:42	Ki tisa	19.2. - 17:49
25.2.2011	22. Adar I.	16:53	Vajakhel	26.2. - 17:59
4.3.2011	29. Adar I.	17:04	P´kudej	5.3. - 18:10
11.3.2011	6. Adar II.	17:15	Vajikra	12.3. - 18:21
18.3.2011	13. Adar II.	17:25	Cav, Zachor	19.3. - 18:32
25.3.2011	20. Adar II.	17:36	Šmini, Parah	26.3. - 18:42
1.4.2011	27. Adar II.	18:46	Tazrija	2.4. - 19:53
8.4.2011	5. Nissan	18:57	M´cora	9.4. - 20:05
15.4.2011	12.Nissan	19:07	Acharej mot	16.4. - 20:16
18.4.2011	15. Nissan	19:11	1. deň Pesachu	---
19.4.2011	16. Nissan	20:21	2. deň Pesachu	20.4. - 20:23
22.4.2011	19. Nissan	19:17	Šabat Chol hamoed	23.4. - 20:28
24.4.2011	21. Nissan	19:20	7. deň Pesachu	---
25.4.2011	22. Nissan	20:32	8. deň Pasachu	26.4.- 20:33
29.4.2011	26. Nissan	19:28	K´došim	30.4. - 20:40
6.5.2011	3. Ijar	19:38	Emor	7.5. - 20:52
13.5.2011	10. Ijar	19:47	B´har	14.5. - 21:04
20.5.2011	17. Ijar	19:57	B´chukotaj	21.5. - 21:15
27.5.2011	24. Ijar	20:05	B´midbar	28.5. - 21:26
3.6.2011	2.Sivan	20:12	Naso	4.6.- 21:34
7.6.2011	6. Sivan	20:16	1. deň Šavuot	---
8.6.2011	7. Sivan	21:39	2. deň Šavuot	9.6. - 21:40
10.6.2011	9. Sivan	20:18	B´haalotcha	11.6.- 21:41
17.6.2011	16. Sivan	20:22	Š´lach	18.6. -21:46
24.6.2011	23. Sivan	20:24	Korach	25.6. - 21:47
1.7.2011	30.Sivan	20:23	Chukat	2.7. - 21:46
8.7.2011	7. Tamuz	20:21	Balak	9.7. - 21:42
15.7.2011	14. Tamuz	20:16	Pinchas	16.7. - 21:35
22.7.2011	21. Tamuz	20:09	Matot	23.7. - 21:26
29.7.2011	28. Tamuz	20:01	Massej	30.7. - 21:15
5.8.2011	6.Av	19:51	D´varim	6.8. - 21:02
12.8.2011	13. Av	19:39	V´etchanan	13.8. - 20:49
19.8.2011	20. Av	19:27	Ekev	20.8.- 20:34
26.8.2011	27. Av	19:13	R´ech	27.8. - 20:19
2. 9.2011	4. Elul	18:59	Šoftim	3.8. - 20.04
9.9.2011	11. Elul	18:45	Ki tece	10.9. - 19:48
16.9.2011	18.Elul	18:30	Ki tavo	17.9. -19:33
23.9.2011	25. Elul	18:15	Nicavim Vajelech	24.9. - 19:18
28.9.2011	1. Tišrej 5772	18:04	1. deň Roš hašana	---
29.9.2011	2. Tišrej	19:07	2. deň Roš hašana	29.9. - 19:07
30.9.2011	3. Tišrej	18:00	Haazinu	1.10. - 19:03
7.10.2011	10.Tišrej	17:46	Jom Kipur	8.10. - 18:48
12.10.2011	15.Tišrej	17:35	1. deň Sukot	-----
13.10.2011	16.Tišrej	18:38	2.deň Sukot	-----
14.10.2011	17. Tišrej	15:31	Šabat  chol haoed	15.10. - 18:34
19.10.2011	22. Tišrej	17:22	Šmini aceret	----
20.10.2011	23. Tišrej	18:25	Simchat Tora	20.10. - 18:25
21.10.2011	24. Tišrej	17:18	B´rešit	22.10. - 18:22
28.10.2011	1. Chešvan	17:05	Noach	29.10. - 18:10
4.11.2011	8. Chešvan	15:54	Lech l´cha	5.11. - 16:59

 

 

 

 

Jossi Steiner, rabin                                 Predstavenstvo ŽNO Košice

 

 

1. 7. 2011                                                 29. Sivan  5771

                                                                                             

                                   SEDRE  CHUKAT

                                   Numeri 19;1 – 22;1

 

 

Sedre pre tento týždeň je veľmi bohatá na rôzne udalosti. Nachádza sa v nej príkaz o červenej krave, ktorej popol slúžil na očistenie tých, ktorí sa dostali  do kontaktu s mŕtvym alebo sa nachádzali s mŕtvym pod jednou strechou.

Mirjam, sestra Mošeho zomiera v púšti Cin. Cin sa nachádza južne od dnešného Ejlatu. Vtedy bol nedostatok vody, čo vyvolalo búrlivé hlasy. B-h prikazuje prihovoriť sa ku skale, ale Moše namiesto prihovorenia sa  dvakrát buchol  o skalu. Za tento čin Moše a Aharon nedôjdu do zeme Kanaan.  Obaja zomrú na východnej strane rieky Jordan.

Moše posiela k edomskému kráľovi poslov s prosbou, aby dovolil národu prejsť cez jeho krajinu.  Edom sa nachádza východne  medzi Ejlatom a Mrtvým morom.  Odpoveď edomského kráľa bola negatívna. Synovia Jisraela si našli inú cestu a došli k hore Hor-Hahar. Na vrchole  tejto hory Aharon odovzdáva  za prítomnosti brata Mošeho  veľkňazstvo svojmu synovi Elazarovi a umiera-  Smútok za Aharonom trval 30 dní.

Synovia Jisraela  sa po 40 rokoch putovania  v púšti dostávajú  do priestoru obývaného inými národmi.  Boli to kráľ Aradu a ďalší, s ktorými sa bojovalo a zvíťazilo nad nimi.  Bolo treba riešiť aj problémy iného druhu: ako v púšti prejsť cez teritórium, kde cudzincov, o ktorých sa šíria správy, že sú sprevádzaní  b-žou mocou, nevítajú

Prestáva  padať mana a je treba postarať sa o potravu

 

Haftara: Táto sobota  je začiatkom 11.mesiaca hebrejského kalendára. V tomto prechodnom roku máme 13  mesiacov. Roš chodeš je v sobotu a nedeľu.  Keď pripadá roš chodeš na sobotu, číta sa haftara z knihy  Jišajahu 66;1 – 24. Haftara sa začína slovami: „tak povedal B-h: nebesia sú mojou stoličkou a zem podložkou pre moje nohy“ a končí sa slovami: v každom mesiaci a každú sobotu sa mi príde ľud pokloniť“ Je to predposledná veta tejto knihy.

 

Z Traktátu otcov – 4. kapitola 20.mišna

Túto  mišnu napísal Eliša syn Avuja keď bol ešte uznávaným mudrcom. Bol učiteľom rabina Meira. Eliša bol jeden zo štyroch mudrcov, ktorí sa zaoberali mystikou. Neskôr opustil židovskú vieru. Jeho žiak rabbi Meir tvrdil, že pred  smrťou sa vrátil k viere a stalo sa to po rozhovore so svojím oddaným žiakom.  Doba týchto mudrcov je okolo roku 150 a v dobe povstania Bar Kochvu.

 

Mišna č. 20 : Eliša syn  Avuja hovorí: ten, kto sa učí v detskom veku sa podobá písmu, napísaného na novom papieri. A ten, ktorý sa učí  keď je starý, čomu sa podobá?  Podobá sa písmu už na popísanom papieri.“

Rabbi Josej syn Jehudy z babylonskej dediny hovorí: „Čomu sa podobá ten, ktorý sa učí od mladých? Podobá sa tomu, ktorý je  nezrelé hrozno a pije nezrelé  víno.  A čomu sa podobá ten, ktorý sa učí od starých?  Ten sa podobá tomu, ktorý je ako zrelé hrozno a pije staré víno“.

Rabbi Jehuda hanasi hovorí: „Nepozeraj na krčah, ale na to,čo je v ňom. Je to nový krčah  plný starého vína. A je starý krčah, v ktorom niet ani toho nového- je prázdny.  Rabbi nesúhlasil s rabi Josej a tvrdil, že nie vek rozhoduje, ale múdrošť človeka.

 

Šabat shalom, Chodeš tov – príjemný mesiac

 

24.  6.  2011                                               22. Sivan  5771

                                                                                           

 

   SEDRE   KORACH

  Numeri 16;1 – 18;32

 

 

Tóra svedčí o ťažkostiach, ktoré prežíval Moše so svojím národom. Tieto ťažkosti spôsobili synovia Jisraela. Mošeho úlohou bolo riešiť túto situáciu s ohľadom na cieľ:  usadenie sa v zemi otcov.

V sedre na tento týždeň čítame o  hádke v rodine.  Moše mal bratranca menom Korach. Obaja patrili ku kmeňu Levi, ktorého úlohou bolo slúžiť v svätostánku. Korach bol prvorodeným , čo tiež zohralo svoju úlohu. Korach obviňoval Mošeho, že sám si pridelil úlohu vodcu národa a bratovi Aharonovi pridelil úlohu veľkňaza (kohen gadol) a Aharonovým synom určil postavenie kňazov – kohanim.  Korach pripravil túto politickú akciu tak, že zapojil do nej aj dvoch ľudí z kmeňa R´uven: Datana a Avirama.  Pre tento odvážny krok potreboval získať ľudí a podarilo sa mu presvedčiť 250 predstaviteľov národa, o ktorých Tóra svedčí, že to boli významné osobnosti.  Poniektorí komentátori tvrdia, že boli  takí prvorodení v svojich rodinách, ktorí  stratili svoju úlohu ako služobníci v  Chráme, pretože to prevzali členovia kmeňa Levi.  Aharonoví  potomkovia sa stali kohanim, plniaci hlavné úlohy v Chráme a ostatní členovia kmeňa Levi plnili úlohu spevákov,  strážnikov a nosičov svätostánku v púšti.  Priamy útok na Mošeho postavenie  vyvolalo  silnú reakciu. Moše prikázal týmto 250-tim vzbúrencom byť pred svätostánkom  s lopatkami na uhlíky, na ktoré im prikázal dať kadidlo. Tak tam stála skupina vzbúrencov a trest pre túto skupinu bol ohňom a ich lopatky slúžili ako ozdoba oltára,  ktorá má pripomenúť  túto udalosť.

Korachov osud a osud jeho podporovateľov bol zvláštny: zem sa otvorila a zhĺtla týchto ľúdí spolu s ich majetkami.

Ďalšia udalosť v tejto kauze je záhuba ľudí v tábore. Tóra uvádza, že Moše a Aharon zastavili záhubu, ale výsledkom bolo 14700 mŕtvych  - bez Korachovej skupiny.

Aby bolo Aharonovo kňažstvo dokázané, predstaviteľom jednotlivých kmeňov bol daný príkaz, aby dali do svätostánku  jednu svoju  palicu. Aharon mal tiež dať svoju palicu. Na druhé ráno sa ukázalo, že iba jedna palica, ktorá vykvitla a urodila mandle, bola Aharonova. Moše poukázal na túto nadprirodzenú udalosť a iba Aharonova palica bola uložená  na spomienku tejto vzbury.

 

Haftara tejto sedre je z knihy Šmuel I. 11;14 a opisuje dobu panovania Šaula. Šmuel bol v tej dobe ich duchovným vodcom.  Šmuel pripomína  národu zásluhy Mošeho a Aharona v púšti.

 

Z Traktátu otcov- 3. kapitola

Rabbi Akiva  bol do svojho 40-ho roku veku  nevzdelaným pastierom. Jeho žena Rachel ho doviedla k tomu, aby sa venoval učeniu a tak sa stal jedným z význačných mudrcov doby (medzi rokmi 90 – 200). V minulom  storočí  bolo po ňom pomenované pobožné cionistické hnutie mládeže Bnei Akiva (synovia Akivu).

 

16. mišna  je dielom rabbiho Akivu: „všetko, čo človek vlastní, je zálohou , z ktorej sa bude odpočítavať dlh človeka za svoje činy. Nad životom je prestretá pasca. Predávač predáva na úver a kniha dlhov je otvorená, ruka píše a každý si môže zobrať pôžičku.  Ale vyberači dlhov vracajú dlhy či už s vedomín dlžníka alebo bez jeho vedomia.  A to sa stáva každý deň. Vyberači dlhov majú na to právo podľa spravodlivosti. A všetko je pripravené na hostinu“. Aj posledná veta vyjadruje posmrtný svet – svet odmeny za činy na svete zvanom svet činov.

 

 

 

Šabat shalom

 

 

17. 6. 2011                                                            15. Sivan  5771

 

SEDRE :   ŠLACH

 

Numeri 13;1 – 15;41

 

Prvá téma tejto sedre je vyslanie vyzvedačov do zeme Kanaan. Táto udalosť je opísaná aj v 5. knihe Tóry v Dvarim 1;22 a tam sa nachádza kľúčová informácia, ktorá tu nie je spomenutá.  Písmo nás oboznamuje  s pozadím udalosti slovami: „a povedali ste, pošleme mužov pred nami, aby nám preskúmali túto zem“. Takto dochádza k príkazu, aby sa na túto cestu vyslali 12 predstavitelia kmeňov.  Moše im dáva pokyny preskúmať zem, obyvateľstvo a charakter miest, či sú chránené ohradami a okrem toho mali doniesť aj plody zeme. Tí sa vrátili po 40 dňoch a referovali Mošemu ,  Aharonovi a celému národu, ukazovali im pekné ovocie zeme a chválili zem. Súčasne ale podali aj informáciu o ohromnej moci obyvateľov zeme takými slovami, že v Tóre sú ich slová: „...a boli sme v našich  ale aj v ich očiach ako kobylky“ Táto správa demoralizovala národ a poniektorí sa chceli vrátiť do Egypta. Nie všetci to pochopili tak. Jehošua syn Nuna a Kalev syn J´fune mali taký názor,  že s B-žou pomocou budú môcť zabrať zem.  Títo dvaja sa snažili presvedčiť národ, ten ich však skoro ukameňoval. Oni si na znak tejto tragédie roztrhli šaty.

B-h hovorí Mošemu: národ neverí vo mňa, napriek všetkým zázrakom, ktoré som im spravil, zničím tento národ a spravím z teba veľký národ. Moše ako skúsený vyjednávač odpovedá“: „aká bude mienka okolitých národov? Nemal si moc doviesť ich do zeme a zabil si ich v púšti! „

Boh preto mení tento trest na 40-ročné putovanie v púšti,  kde umrie  celá generácia vzbúrencov vo veku od 20 rokov.  Toto rozhodnutie neplatilo dvom:   Jehošuovi  a  Kalevovi . Ostatní členovia   výskumnej skupiny zomreli.

Sedre pokračuje a opisuje vojenský neúspech, na ktorý Moše upozornil národ, ale národ bol zmätený a neposlúchol.

V sedre sa nachádzajú ďalej príkazy určené na čas, keď  dôjdu do zeme. Posledný príkaz je o strapcoch – cicit, ktoré sa majú pripevniť na štvorhranný odev. Pôvodne tam mala byť jedna niť modrej farby. ( Opustením zeme sme stratili vedomosti o tom, z ktorej morskej mušle sa táto farba získavala.  V posledných rokoch sa to skúma .)

 

HAFTARA na tento týždeň je z knihy Jehošua 2;1 – 24. Je tam opísaná udalosť o dvoch vyzvedačoch, ktorí  boli tiež vyslaní do zeme tesne pred príchodom národa do zeme Kanaan.  Ich posolstvo sa končí úspechom, napriek tomu, že miestní strážcovia sa snažili zaistiť ich podľa rozkazu panovníka Jericha.

 

Traktát otcov -  druhá kapitola :

 

Druhá mišna: Rabbi Gamliel syn rabína Jehudu, prezidenta hovorí: je správne učiť sa Tóru spolu s remeslom. Keď sa človek im venuje, zabúda na hriech. A každé učenie Tóry, ku ktorej nie je práca jej koncom, je zahalenie a prináša hriech.

Všetci, ktorí sa zaoberajú potrebami pre verejnosť, nech to robia  len pre micva a nie pre ich pýchu. Ich úspech nie je len pre ich námahu ale aj aj zásluhou otcov verejnosti.

 

Tretia mišna- ďalší pokyn správania sa  od rabbiho Gamliela, podobne, ako predchádzajúce: „dajte si poor v stykoch s vládou. Človek je vítaný, keď ho vláda potrebuje. Vláda vyzerá byť priateľská, keď má z človeka úžitok, ale keď ju človek potrebuje, nie je pri ňom“.

 

Pätnásta mišna: Rabbi Tarfon hovorí: „deň je krátky a práce je veľa, robotníci sú leniví a odmena je veľká a domáci súri“  Je to parafráza na na ľudský život a jeho význam .

 

Krátka história spomenutých mudrcov:

 

Raban Gamliel syn Jehudu hanasi /prezident/ žil v rokoch 155 – 230 n.l. v Erecu. Po otcovi prevzal po dobe Bar-kochvu úlohu prezidenta.

 

Rabi Tarfon bol významným žiakom Rabbiho Jochanana syna Zakaja, ktorý zachránil v dobe zbúrania II. Chrámu /70 r.n.l./ žiakov z Jeruzalema. Premiestnil ich do Javne ( nachádza sa 10 lm severne  od mesta Ašdot), kde založil ješivu.

 

 

Šabat shalom

 

 

 

3. 6. 2011                                                        1.  Sivan   5771

                                                                                      45. deň v sfirat haomer

                                                                             Roš chodeš

                                                                             

                                  SEDRE:  NASO

                                   Numeri 4;21 – 7;89

 

Je to v poradí  druhá sedre z desiatich v knihe Bamidbar.  Prvá téma sedre je počítanie synov Geršona,  vo veku od 30 – 50 rokov a ktorí patrili ku kmeňu Levi. To boli tí, ktorí mali pracovať pri presťahovaní svätostánku ( miškan) v púšti.  Počet všetkých Levitov bol 8580 mužov.

 

 Sedre sa zaoberá aj manželkou, ktorú jej muž podozrieva z nevery.

 

Sedre hovorí aj o asketovi – hebr. Nazir.   Asketa sa môže rozhodnúť byť ním natrvalo alebo iba na určitý čas, nie tak, ako je to  v iných náboženstvách.  Nazir sa nestrihá, nepije víno a nemá sa znečistiť.  Okrem týchto príkazov žije bežným životom.  Keď sa končí doba, ktorú si určil, má priniesť obeť a vracia sa do bežného života.

 

Ďalší príkaz sedre je určený pre kohanitov , ktorí majú žehnať národ týmito slovami: „Aby ťa B-h žehnal a strážil. Aby ti ukázal usmievajúcu tvár, aby si bol prijatý s úsmevom. Aby B-h obrátil k tebe  svoju tvár a aby ti dal mier“. Keď kohanim splnia túto úlohu, B-h ich požehná.

 

S ukončením miškanu doniesli všetci predstavitelia kmeňov svoje obete a Tóra ich všetkých vymenuje.

 

Haftara na tento týždeň sa nachádza  v Knihe sudcov 13;2. Dominantnou osobou tejto haftary je Šimšon syn Manoacha, ktorý bol určený ako celoživotný askéta a mal aj za úlohu  chrániť národ pred okolitými napriateľmi.

 

Zo 6. kapitoly Traktátu otcov:

 

Tretia mišna  hovorí o úcte, ktorú je treba preukázať tomu, kto nás učí hoci iba nejakú maličkosť z Písma. Mišna si za vzor berie  kráľa Davida, ktorý sa naučil od svojho poradcu Achitofela iba 2 veci a volal ho svojím učiteľom.

 

Štvrtá mišna hovorí: „Chlieb a soľ budeš jesť a vodu budeš piť a na zemi budeš spať. A napriek tomu sa budeš zaoberať učením a bude ti dobre na tomto  aj v budúcom svete. Nezáviď kráľom, lebo tvoj stôl je väčší ako ich a tvoja koruna (Tóry) je väčšia ako ich koruna.   A tvoj nadriadený  ťa za tvoju námahu  odmení 

 

Deviata mišna: Povedal Rabbi Jossi syn Kisma : stretol som raz človeka a pýtal som sa ho, odkiaľ je. Povedal mi, že z mesta, kde je veľa mudrcov a pisárov. Povedal som mu, aby prišiel bývať k nám a tak preniesol učenie aj k nám.  Sľúbil som mu vhodnú odmenu, keď splní moju prosbu.  Jeho odpoveď bola: aj keď mi dáš veľa drahokamov, budem bývať iba v tom meste, kde sa učí Tóra. Ako to hovorí kráľ David v žalme 119:  Dobré je učenie z tvojich úst ako od tisícok zlatých a striebornych.

 

 

 

Šabat šalom

 

Jún 2011                                          Sivan 5771

 

Sviatok   ŠAVUOT  

 

 

 

Večer 7. júna sa podľa hebrejského kalendára  začína 6. Ijar. K tomu dátumu sa doplní 49 dní počítaných od druhého dňa Pesachu, ako nám to káže Tóra: „ budete počítať po sviatku (Pesachu)  sedem plných týždňov – 50  dní a budete obetovať z novej úrody (Vajikra 23;15-16).

Šavuot je jeden z troch pútníckych sviatkov.

Sviatok má viacero názvov: - sviatok týždňov (Dvarim  16;9 )

                                              - sviatok žatvy  (Šmot 34;22)

                                        - v modlitbách je nazývaný aj sviatkom darovania Tóry (6. Sivana)

 

Je len prirodzené, že so zánikom  2. Chrámu  a stratou zeme dostal tento sviatok  charakter  darovania Tóry.  Tóra je chápaná  ako základný dokument židovského národa.  Napriek tomu, že uplynulo už  3400 rokov  od darovania Tóry na hore Sinaj , židovstvo sa hlási k Tóre.

 

Zvyky tohto sviatku:

-         ozdoba bytu a synagógy zelenými vetvičkami

-         na sviatok sa podávajú mliečné koláče, čím sa má pripomenúť, že Tóra je ako med a mlieko,

-         číta sa zvitok Rut a má to niekoľko dôvodov: - udalosti tohto zvitku sa stali v dobe žatvy,

                                                                         - Rút prijala príkazy Tóry a tak sa pripojila k                     židovskému národu, ako to opisuje zvitok, ktorý nesie jej meno.

-         z nej pochádza kráľ David, ktorý sa narodil a aj zomrel počas sviatku Šavuot,

-         zvykom je, že sa na Šavuot v noci číta z Tory

-         počas rannej modlitby sa vyberajú dva zvitky.V jednom čítame o udalosti darovania Tóry(Šmot 19;20)

-         v druhom zvitku je čitanie štvrtej knihy  (Bamidbar28;) o obeti sviatku

 

 

 

 

 

 

 

 

Prajem všetkým

                                      Chag sameach

 

 

 

27. 5.  2011                                          23. Ijar  5771

 38. deň sfirat omere

 

   SEDRE   BAMIDBAR

 Numeri 1;1 – 3;51

 

Dnešnou sedre začíname čítať 4. knihu Tóry. Tam sa hovorí o počítaní mužov v púšti Sinaj.Muží boli počítaní od veku 20 rokov.  Bolo ich 603 550. Leviti boli  počítaní osobitne. Sedra opisuje aj to, aký bol v tábore poriadok.  Miškan bol vždy uprostred- aj pri pochode púšťou a aj pri táborení.

Sedre ďalej opisuje, ako sa všetky predmety miškanu  počas pochodu balili.

 

Haftara pre tento týždeň je z knihy HOŠEA. Tá nás už uvádza do inej doby a opisuje, ako národ zabudol na B-ha, ktorý ho vyviedol z Egypta a ako sa začal kláňať bôžikom. Napriek týmto udalostiam sa slová proroka Hošea končia optimisticou vierou o návrate k B-hu.

 

28. Ijara ( 1. júna – v stredu t.r.)  uplynie 44 rokov  od nášho návratu do Jeruzalema, čím mám na mysli  voľný prístup ku Kotel Hamaaravi  - Múru nárekov a ďalším miestam, ku ktorým sme nemali od roku 1948 prístup, lebo mesto bolo rozdelené. Od tej doby, čo sa mesto spojilo na počesť tejto udalosti vznikla pekná ľudová slávnosť. Mestom prechádza sprievod tancujúcich, ktorý vedie z Nového mesta až po Kotel maaravi, kde sa končí slávnostnou modlitbou. Tejto oslavy sa zúčastňujú tisícky ľudí a trvá  skoro až do rána.

 

Z 5. kapitoly Traktáru otcov

 

Mišna č. 2 – desať generácií od Adama po Noeho nám poukazuje na trpezlivosť B-ha až k potope sveta. Desať generácií od Noeho po Avrahama tiež B-h čakal, až mohol Avrahama odmeniť.

 

Mišna č. 3 – Avraham prešiel 10-mi pokusmi k ich prekonaniu. Tie sú:

-         odíď z tvojej zeme  (Genezis 12;1)

-         a bol hlad v zemi  (Genezis 12;15 )

-         Sarah bola prijatá do domu faraona (Genezis 14;15)

-         Avraham berie za ženu Hagar (Genezis 16;2 )

-         obriezka, ktorej sa  Avraham podrobil v pokročilom veku (Genezis 17;10 )

-         Sarah zobrali k panovníkovi Avimelechovi (Genezis 20;2 )

-         vyhnanie Hagar (Genezis 21;10 )

-         odcudzenie syna Jišmaela (Genezis 11;10 )

-         udalosť so synom Jicchakom – ochota obetovať ho (Genezis 22; )

 

Mišna č. 4 – Desať zázrakov bolo vykonaných našim praotcom v Egypte a desať  ďalších na mori. Desať rán priniesol B-h na Egypťanov na zemi a desať na mori.  Desať skúšok prekonali naši praotcovia v púšti. Naši praotcovia skúšali B-ha desaťkrát. Z Egypta oslobodení otroci  si nevedeli predstaviť, že B-h ich v púšti nakrmí, napojí, porazí nepriateľov, a dovedie ich do zasľúbenej zeme.

 

 

 

Shabat Shalom

 

 

20. 5. 2011                                                   16.  Ijar  5771

 

32. deň v´sfirat ha omer

 

                                   SEDRE   B´CHUKOTAJ

                                   Leviticus  26;3 – 27;34

 

Táto sedre končí knihu Vajikra (Leviticus), ktorá je nazývaná aj Torat hakohanim – poučenie kňazov. Väčšina tejto knihy je venovaná téme obetí a ďalších úloh, ktoré boli vykonané potomkami Aharona. Už je to 1941 rokov, čo títo kohanim plnia len dva príkazy: požehnanie národu a vykúpenie prvorodených synov.  Napriek tomu, že táto skupina ľudí stratila svoju hlavnú úlohu spolu so zánikom Chrámu, do dnešných dní je uctievaná napr.  aj tým, že sú ako prví vyvolaní k Tóre a aj pri ďalších obradoch majú prednosť.  Naďalej sú obmedzovaní pri ženbe a nemajú sa približovať k hrobu.

Začiatok sedre  je venovaný požehnaniam: plodnosti, zemi, mieru, plodnosti človeka, bohatej úrode, prítomnosti B-ha.  Toto všetko sa má stať, keď sa dodržiavajú zákony a príkazy  Tóry.

Sedre pokračuje o tom, čo sa stane, ak sa to všetko nedodržiava: choroby, polia nebudú plodné, bude sa ustupovať pred nepriateľmi,  divá zver bude útočiť na ľudí aj na dobytok, zem bude spustošená, Chrám bude zničený.  Táto časť končí optimistickým  vyjadrením B-ha: „budem pamätať na zmluvu s prvými, ktorých som vyslobodil zo zeme Egypta“

Sedre pokračuje  o sľuboch, ktoré človek vysloví o hodnote človeka alebo predmetu alebo zvieraťa.  Sú to sľuby  na údržbu Chrámu, ktoré človek dobrovoľne daruje.  V tejto veci Rambam – Majmonides upozorňuje  na slová Tóry (Dvarim 23;23): „Keď prestaneš sľubovať, nebude ti to hriechom“, čo znamená, že človek má doslovne splniť svoje vyslovené sľuby.

V haftare sedre proroka Jirmijahua, ktorý bol svedkom zbúrania I.Chrámu sa vyjadruje o situácii  v danej dobe stručnou ale výstižnou vetou: „Hriech Jehuda je napísaný želežným perom,  a perom z tvrdej skaly (smiris corundum)  je vyryté  na ploche ich sŕdc a na okrajoch ich oltárov“

 

Dôvod čiastočného smútku po Pesachu až do 33 dňa omeru

Ako prejav smútku sa v tejto dobe nekonajú žiadne svadby, sú aj takí ľudia, ktorí sa neholia a nestrihajú si vlasy. Dôvodom týchto prejavov je: 1) v roku 133 – 135 n.l. bolo povstanie Bar Kochvu proti Rímskej ríši. V tomto povstaní padlo aj 24 000 žiakov Rabbiho Akivu, 2) v dobe križiackej vojny v rokoch 1096 – 1146 n.l. zanechali za sebou krvavé stopy v židovských obciach Európy. V rokoch 1648 – 49  boli poľskí Židia obeťou povstania kozákov proti Poľsku pod vedením Bohdana Chmeľnického. Všetky titeo udalosti sa odohrali v dobe medzi Pesachom a Šavuot.

Lag baomer – 33 dní omeru

V tomto dni sa doba smútku končí. V Košiciach  sa to v tomto roku stane 21. mája  o 21:15 hod. pri východe hviezd.  Podľa tradície v tomto dni prestali boje s Rimanmi. Lag sa skladá z dvoch písmen: lamed = 30 a gimel = 3, spolu teda 33. V priebehu rokov sa k tomuto dňu pripoji aj ďalšie udalosti a tak sa z toho dňa stala ľudová oslava.

Dnes sa učíme 4. kapitolu z Traktátu otcov

Prvá mišna: Ben Zoma hovorí: Kto je múdry? Ten, ktorý sa učí od každého človeka. Ako to hovorí žalm 119.99: od každého som zmúdrel.  Kto je silný? Ten, ktorý ovláda svoje pudy. Ako to hovorí písmo v Mišlej (príslovia) 16;32 :lepší je ten, ktorý sa zmiluje od silného a ten, ktorý sa ovláda, je lepší ako ten, ktorý zaberie mesto.  Kto je bohatý? Ten, ktorý je spokojný s tým, čo má. Tak to hovorí žalm 128;3 : keď budeš jesť výsledkok práce tvojich rúk, bude ti dobre.  Bude ti dobre na tomto aj v budúcom svete. Kto je vážený? Ten, ktorý si cti ľudí. Odvoláva sa na vetu v 1. knihe Šmuel 2;30, kde je písané: Tí, ktorí si uctia B-ha , ja si ich tiež uctím.

 

Ben  Zoma bol významný učenec. Celý svoj život ostal v štatúte žiaka a nebol volený do vyššieho stupňa  napriek tomu, že bol schopný. Bol pomenovaný podľa otca, pretože sa neoženil.

 

 

 

13. 5. 2011                                                                 9. Ijar  5771

 

SEDRE :   B´HAR

 

Leviticus 25;1 – 26;2

 

 

Dnes je 24 deň od počítania snopov, sú to 3 týždne a 3 dni. Tóra prikazuje počítať na týždne a aj po jednotlivých dňoch.

Tohotýždňová  sedre sa začína príkazom, ktorý bol planý po príchode do zeme B-om určenej. Tá znie: „šesť rokov budeš polia a vinice obrábať a siedmy rok necháš pôdu neobrobenú, jej plody budú pre tvojho sluhu a konvertitu a pre ostatných ľudí, ktorí žijú s tebou v tvojom štáte. Z tejto úrody sa budú živiť zvieratá, nie iba majitelia pôdy, ale každý iný  a aj  ostatné zvieratá  zeme. Po 7-mich cykloch nasleduje 50 rok, nazvaný jovel, v ktorom sa pozemky majú vrátiť pôvodnym majiteľom. Tóra na otázku: čo budeme jesť v tom 7 roku?  odpovedá,  že v šiestom roku bude úroda  postačovať na  ďalšie 3 roky. Pôda nemá byť predaná na veky. Ďalší príkaz je o bratovi, ktorý predal svoju pôdu.  Povinnosťou jeho blízkeho je  odkúpiť predanú pôdu. Pokiaľ sa to nestane, prichádza jovel a pôda sa mu má vrátiť.  Výnimkou z tohto príkazu – micva  sú domy, ktoré sa nachádzajú v meste s ohradou . Pokiaľ sa dom nachádza pri poli, platí to tak, ako pre pôdu.  Tóra zdôrazňuje, že pôda sa má hodnotiť podľa rokov, koľko zostáva do jovela. Počítanie rokov jovela  je všeobecné a nie osobné. Pri vyhlásení tohto roka sa všetka pôda vracia pôvodnému majiteľovi.

Ďalšou výnimkou sú domy a prílušná pôda levitov, ktoré sa nevracajú, ale sú v trvalom vlastníctve majiteľa a jeho dedičov.

V sedre ďalej čítame o zákaze brať úroky od svojich bratov. Je tu príkaz o židovskom sluhovi, ktorý má byť po 50 rokoch oslobodený.  K takému sluhovi sa treba chovať ako ku vlastnému bratovi. B-h hovorí: „sú to moji sluhovia, ktorých som vyviedol z Egypta, nebude predaný ako bežný otrok“. Keď bude tvoj brat predaný nežidovi ako sluha ( takáto možnosť nastala, keď niekto nebol schopný platiť svoj dlh a takýmto spôsobom chcel dlžobu splatiť).  Povinnosťou jeho príbuzných je vykupiť ho. Pokiaľ by sa tak nestalo, na 50-tý rok bude oslobodený.  Táto situácia bola aktuálna, keď zákon Tóry platil aj pre nežidov žijúcich v štáte.

Sedre končí príkazom nestavať si kamene (pomníky), v ktorých sú vytesané podoby tých, ktorým sa klaňali – pohanstvo bolo veľmi populárne medzi národmi žijúcimi v zemi Kanaan ešte pred príchodom synov Jisraela. Posledná veta sedre je “ moje dni odpočinku zachováte a moju svätyňu budete ctiť. Ja som B-h.“

Haftara pre tento týždeň je z knihy proroka Jirmijahu. Hovorí sa tam o predaji pôdy vedľa Jeruzalema a Anatot (severne od Jeruzalema). B-h prikazuje Jirmajahuovi umiestniť spis o kúpe do zapečateného džbánu, kde bude chránemý a zachovaný.  Aby dokázal slová z knihy Jirmijahua 32;15: „tak povedal B-h Hospodin Jisraela ešte sa budú kupovať domy a polia a vinice v tejto zemi“. Jirmijahu žil v dobe ku koncu I. Chrámu. Chcel povzbudiť  národ, že potom, ako ich odvádzajú ako zajatcov, vrátia sa budú obrábať svoju zem. Mal to byť prejav nádeje.

 

Z 3. kapitoly Pirkej avot:

Akavja, syn Mahalela hovorí: „pozeraj sa na 3 veci a neprídeš k hriechu: vedz, odkiaľ si prišiel, kam ideš a pred kým budeš musieť zúčtovať“.

Akavja dáva tieto odpovede na dané otázky: prišiel si z kvapky, ideš do zeme  a účtovať budeš pre kráľom kráľov.“  Autor týchto slov bol slávny mudrc v dobe II. Chrámu okolo roku 450 p.n.l.

 

Druhá mišna: „Rabi Chanina, náhradník veľkňaza povedal: „modli sa pre existenciu kráľovstva, že keď nie je jej moc, jeden by druhého za živa zhltol“.  Rabi Chanina žil v dobe II. Chrámu a bol svedkom vzájomnej nenávisti, ktorá panovala pred dobytím Jeruzalema v roku 70.n.l. Je zrejmé, že bol ovplyvnený týmito udalosťami.  Rabi Chanina syn Tradjona povedal:“ dvaja, ktorí spolu sedia a nie je medzi nimi slovo Tóry, je to kruh posmievačov, ako to hovorí písmo v prvom žalme knihy Thilim „a v kruhu posmievačov neseď“. Ale dvaja, ktorí sedia a medzi nimi je slovo Tóry, vtedy je medzi nimi prítomnosť B-ha. Tak hovorí aj písmo (Malachi 3;16): „vtedy sa  dohovorili dvaja bohabojní a B-h vypočul a bolo zapísané do pamätnej knihy : pred ním, tým, ktorí sa sa boja B-ha a tým, ktorí si ctia  meno B-ha.

Odkiaľ vieme, že aj jeden, ktorý sám sedí a zaoberá sa Tórou, že ho Všemohúci odmení? Písmo vo zvitku Ejcha 3;25 hovorí: „bude sedieť sám a bude mlčať a bude brať odmenu“.

Rabi Chanina syn Tradjona  patril  k desiatim umučeným , ktorí pokračovali vo vyučovaní a boli Rimanmi umučení. Bolo v čase povstania Bar Kochvu (r. 132 – 135 n.l.) Umučení boli na príkaz cisára Hadriana.

Na Jom kipur a dňa 9. Ava sú títo martýri spomenutí v žalospevoch, ktoré zložil Rabi Meir ben Jechiel v 13. storočí

 

 

Šabat šalom

 

 

Pokiaľ by mal niekto nejaké otázky, môže sa ma spýtať.

 

 

 

Upozornenie:

 

Pondelok 9. 5. - 5 Ijara je pamätný deň Jom hazikaron – za padlých pri obrane štátu Izrael

 

Utorok 10.5. - 6. Ijar je Deň samostatnosti Izraela – Jom haatzmaut.

 

 

14. mája  j e to 63 rokov  od vyhlásenia štátu Izrael

 

Chag sameach

 

 

6. 5. 2011                                                    2.   Ijar   5771

 

SEDRE:  EMOR

Leviticus 21;1 – 24;

 

Zachovanie svätosti kňazov – kohanim: príkazy sa týkajú toho, akého pohrebu príbuzného  sa kňaz môže aktívne zúčastniť. Počas smútku sa majú chovať ako služobníci , ktorí obetujú obete.  Ďalší zákaz sa týka manželstva: kňaz si môže brať iba ženu, ktorá ešte nebola vydatá a ani nepochádza z nevhodného sexuálneho styku, napr. kohen sa nemôže oženiť s dcérou iného kohena pochádzajúcej od rozvedenej ženy.  Dcéra kohena, žijúca nemravným životom je trestaná ohňom.  Veľkňaz má ešte prísnejšie podmienky. Musí sa chrániť pred nečistotou mrtvého, hoci by išlo o jeho rodičov. Tiež sa smie oženiť iba so slobodnou devou.

Ďalší príkaz kohenom je, že invalid nemá slúžiť ako aktívny kohen, t.z.  že môže vykonávať iba pomocné práce. Kohen musí byť natoľko disciplinovaný, že nemôže pracovať pri obetovaní, keď sa ocitol v intímnej nečistote, o ktorej vie iba on. Cudzí nesmú jesť z obetí, ktoré patria iba kohenom. Smie iba člen jeho domácnosti.  Popísané sú aj vady, ktoré robia zviera neplatným pre obetovanie .

Novonarodené zviera musí byť po dobu 7 dní pri svojej matke a iba na 8 deň  je vhodné na obetovanie. Zakázané je v tom istom dni obetovať matku a jej mláďa. Mäso musí byť skonzumované v určitej lehote, ak táto prejde, musí byť spálené.

Pôvod kohenov: Kohanim sú potomkovia Aharona, brata Mošeho. Tóra im pridelila významnú úlohu: slúžiť v miškane v púšti a neskôr v chráme.  Nemali pridelenú pôdu ako ostatní. Ich úlohou spolu s levitmi bolo pracovať v chráme,  učiť národ a plniť ďalšie úlohy spojené s očistou v prípade, že človek bol znečistený.

Žehnajú národu podľa príkazu Tóry slovami:  „Aby ťa Hospodin požehnal a chránil. Aby ti Hospodin  rozjasnil tvár a nech je ti milostivý. Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a dá ti mier“. Dejiny nám zachovali správy, v ktorých kohani zohrávajú významnú úlohu. Sú však aj záznamy o ich zlyhaní.  Po zbúraní I. Chrámu pred 1941 rokmi títo ľudia stratili svoju pozíciu a museli sa prispôsobiť situácii, že nie sú obete a začali sa zaoberať inými vecami.  Zachovali si svoj pôvod po otcovi a dnes ich môžeme stretnúť pod menam: Kohn , Katz (kohen tzedek), Kahana, Kaganovič, Kohen, Maze, Azulaj, Chadad, Gindi, Rapapport. Predpokladáme, že nositelia týchto mien patria k potomkom kohenov.

V dnešných časoch sú prví, ktorí sú vyvolaní k Tóre, naďalej majú dodržiavať príkazy týkajúce sa ženby, nemajú sa zaoberať očistou mrtvého a nemajú sa blížiť k hrobu. Majú požehnávať národ. Pred požehnaním im leviti umývajú ruky.

Sedre pokačuje vo vysvetľovaní sviatkov: ako prvý je uvedený deň sobota: „ šesť dní budeš pracovať a siedmy deň je šabat“. Význam toho slova je deň odpočinku, počas ktorého sa práca prerušuje. Pôvod toho slova je hebrejsky a z neho bol prenesený do aramejčiny a neskôr do európskych jazykov: sobota, szombat a pod. Je to deň  odpočinku všade , či v Erec Jisraeli alebo inde.  Ďalší sviatok je Pesach   dňa 14. Nissana. V ten deň sa v chráme rezala obeť a večer sa jedla.  Tento sviatok trvá 7 dní. Od 2. dňa Pesachu sa začína počítať sedem týždňov – 49 dní ďalší sviatok, kedy sa nepracuje.Je to Chag Šavuot, u nás známy po aškenazsky ako Švues. Sviatok je spojený so žatvou a Tóra pripomína povinnosť nechať časť úrody  na poli pre chudobných a konvertitov.

Ďalší významný sviatok je sviatok trúbenia- Roš hašana a za ním deň, v ktorom má človek ľutovať svoje hriechy- Jom Kipur. Tiež je zakázané pracovať, človek sa má postiť a trápiť svoju dušu, hebrejsky „inuj henefeš“.  Nasleduje sviatok stanov - Sukot.  Trvá 8 dní, prvý a posledný deň je  deň odpočinku. Je micva – príkaz- vlastniť 4 druhy rastlín: etrog, lulav, mirtu a potočnú vŕbu „aby vedeli vaše generácie, že som usadil v stanoch  synov Jisraela, keď som ich vyviedol z Egypta. Ja som B-h“ (Exodus 23;43).

Nasledujú príkazy o oleji, ktorý slúžil na zapaľovanie svietnika-menory a o 12 chleboch určených pre kohanim.

Sedre končí opisom udalosti: syn ženy-Židovky a Egypťana pri zvade preklína B-ha. Bol zadržaný a podľa príkazu ukameňovaný. V sedre sa spomínajú aj ďalšie zákony a tresty za ich porušenie.

 

 

Traktát otcov - Pirkej avot

po sviatku Pesach sa začíname učiť prvú zo šiestich kapitol Traktátu otcov. Ten patrí k traktátom Babylonského talmudu a venovaný je správaniu sa v rôznych situáciách, v ktorých sa človek v priebehu života nachádza. Traktát obsahuje len Mišna, t.z.  stručné nadpisy témy. Nie je to polemika – gmara ako vo väčšine traktátov. Tento traktát je sprevádzaný bohatými komentármi. V posledných rokoch bolo uverejných viac ako dvesto komentárov.  Tie napísali významní učenci, ako napr. Jaakov ben Šimon (13. stor.) žiak Rašiho, ďalej Rambam-Majmonides, učenec, filozof, lekár. Rabi Menachem  Hameiri, významný učenec z Provensálska (13. stor.), Šimon ben Cemach (14. stor.) Derech Chajim – Cesta života od Maharala z Prahy a ďalší.

Z prvej kapitoly: Moše dostal Tóru na Sinaji, odovzdal ju Jehošuovi, ten ju odovzdal starcom, starci prorokom, proroci učencom Veľkého zhromaždenia (Anšej kneset hagdola). Veľké zhromaždenie bolo aktívne v rokoch 444 p.n.l. - 200 p.n.l.. Malo 120 členov (ako aj dnešný izraelský parlament) . Učenci Veľkého zhromaždenia vyslovili 3 významné veci:

-         aby ste bli umiernení pri súdení,

-         vychovávajte veľa žiakov,

-         spravte „ohradu pre zákony Tóry (ohrada, ktorá má zákony zachovať, ustrážiť).

Druhá Mišna znie: Simon spravodlivý, ktorý bol jeden z pozostalých tohto zhromaždenia hovorí:

„Na troch veciach stojí svet: na Tóre, na práci a na milosrdenstve“.

 

 

Šabat šalom

 

 

 

29. 4.  2011                                             25. Nissan  5771

 

 

   SEDRE   KDOŠIM

Leviticus 19;1 – 20;27

 

 

Sedre stručnými slovami opisuje životný cieľ človeka: byť svätým. V hebrejčine to znamená  chovať sa podobne, ako sa chová B-h : teda korektne k ľuďom a B-hu.

 

Sedre pokračuje  v detailoch tohto cieľa.  V prvom rade prikazuje človeku preukázať bázeň a úctu  k svojej matke a otcovi a zachovať sobotu ako deň odpočinku.  Tóra zakazuje zbožňovať a zobrazovať si B-ha  v podobe človeka alebo zvieraťa. Aj obete majú byť obetované iba so súhlasom človeka, ktorý obete prináša, teda nie násilím.

Tóra nám prikazuje zanechať na poli a vo vinici časť úrody pre chudobného a konvertitu.

Nebudeš kradnúť – je to zákaz kradnúť majetok a  v Desatore je aj zákaz kradnúť ľudí.

Pri súdení majú byť všetci rovní – aj chudobní aj bohatí.

Zákaz ohovárania. Príkaz pomôcť blízkemu v ohrození života.

Nepomstiť sa a nechovať nenávisť, mať rád svojho blízkeho ako seba samého.

Sedre nám ďalej hovorí o poľnohospodárskych príkazoch a chovaní sa k podriadeným : zámestnávateľ má vyplatiť mzdu aj za každý deň a nemá mzdu zadržať ani jednu noc.

Pred slepým neslobodno klásť prekážky v ceste. To sa týka aj vyučovania – učiteľ nemá učiť žiaka, ktorý je ako keby slepý, nesprávnym veciam.

Tóra zakazuje strihať vlasy okolo hlavy. Muž sa má strihať tak, aby boli zachované vlasy na bokoch tváre.

Je zakázané poškodzovať svoje telo v prípade úmrtia blízkeho človeka, ako to bolo zvykom u niektorých národov.

V tejto sedre sa nachádza príkaz ctiť si staršieho tým, že mladší vstane pred ním.

Spomenutý je aj konvertita. K nemu sa treba chovať rovnako ako ku každému inému. Tóra nám to pripomína slovami: „aj vy ste boli cudzincami v Egypte“  a veta sa končí slovami: ja som B-h váš Hospodin“.

Presnosť váh je ďalšou témou, ktorá sa v tejto sedre spomína.

 

Ďalší zákaz sa vzťahuje na zákaz obetovania detí Molechovi, čo v tom čase bola bežná vec. Tóra hovorí, že B-h bude prenasledovať toho, ktorý sa opováži svoje dieťa obetovať.

Sedre pokračuje v príkazoch sexuálneho správania sa. Od človeka žiada disciplínu a určuje prísne tresty pre tých, ktorí  nevedia ovládať svoje pudy.

 

Tóra prikazuje zachovávať B-žie zákony, aby sme neboli vyhnaní zo zeme, do ktorej prichádzame.

Sedre sa končí príkazmi o vhodnom dobytku a vtáctva , ktoré máme konzumovať.

Posledná  veta sedre je venovaná zákazu čarodejníctva.

 

Haftara pre tento týždeň je z knihy proroka Amosa 9;7. Prorok sa vo svojom prejave venuje budúcnosti národa Izrael, o návrate, o budovaní, o dobrej úrode a o sľube B-hu  nevyhnať viac národ zo zeme.

Prorok patrí medzi  12 -tich prorokov, ktorí su vo svojich vyjdreniach struční. Jeho kniha obsahuje 9 kapitol, 132 viet. Žil v dobe I.Chrámu. Má zvláštny  bohatý štýl. Žil neďaleko Jeruzalema smerom na juh v Takou.

 

 

Shabat Shalom

 

 

Odkaz sederu

 

 

Po západe slnka 14. Nisana tohto roku, 18. apríla 2011 si sadneme k prvému sederu. Ďalší deň,  19. apríla, v tom istom čase, budeme sedieť pri druhom sedere.

            Pesach je prvý sviatok, ktorý sme svätili ešte v Egypte, keď sme boli oslobodzovaní z otroctva. Odvtedy, s jednou malou prestávkou, dodržiavame tento sviatok už viac, než tritisíc tristo rokov podľa slov Tóry: „V prvom (mesiaci) štrnásteho dňa mesiaca večer budete jesť macot až do dvadsiateho prvého dňa (tohto) mesiaca do večera.“ (Ex 12, 18) Nasledujúca veta v tej istej kapitole Tóry hovorí: „A zachováte tento deň pre vaše generácie – večný príkaz.“ Naši talmudickí mudrci to doplnili stručnými a významnými slovami: Každý, v každej generácii, sa má cítiť, ako keby on vyšiel z egyptského otroctva. Rozmýšľanie nad slovami našich mudrcov je ďalšia hodnota sederovej večere.

Je to večer bohatý na symboly. Pečené krídlo, ktoré sa neje, ale má predstavovať pečenú obeť, ktorá sa prinášala v dobe Chrámu. Charoset, zmes, je symbolom blata, z ktorého naši predkovia vyrábali tehly pre budovanie miest Egypta. Maror (chren), ktorý jeme má symbolizovať trpký život otrokov.

Text hagady sa skladá z viacerých častí. Sú to úryvky z Tóry, úryvky z Talmudu, zo Žalmov a z básní, ktoré sa stali piesňami, a ktoré spolu s trinástimi otázkami a odpoveďami spievame. Ďalším prvkom je príbeh  o kozliatku. Nasledujú otázky známe ako Ma ništana ha- lajla ha-ze? (Čím sa líši táto noc?), ktoré dávajú aj najmladšiemu členovi možnosť klásť počas sederovej večere otázky.  Tieto otázky sú známe od čias Talmudu. Ďalšou súčasťou sederovej večere je vykúpenie afikomanu, bez ktorého nie je možné dokončiť seder.

 

Účelom hagady je zachovať v nás dejiny oslobodenia synov Izraela z otroctva.

 

Seder sa vykonával aj tajne v pivniciach španielskych miest a dedín v dobe inkvizície. Aj v dobách najväčších hrôz, pred skoro tromi generáciami, sme nestratili nádej na návrat do Jeruzalema. Le-šana ha-baah be-Jerušalajim.

Náš národ sa držal pevne tejto túžby dvetisíc rokov. Žijeme v dobe, keď sa táto túžba stala skutočnosťou. Dnes kráčame po miestach, po ktorých kráčali naši predkovia Avrahám, Jicchak, Jaakov, Šaul a David, v dobe, keď sme ešte nedosiahli mier s našimi susedmi. Túto túžbu vyjadril rabi Jehuda ha-Levi (1040 – 1080) v Španielsku slovami svojej básne: „Moje srdce je na Východe a ja som na konci Západu.“ „Cion! Budeš sa pýtať na svojich väzňov.“

Raši (rabi Šlomo Jicchaki), ktorý žil a tvoril vo Francúzsku (1040 – 1150), presne komentuje topografiu zeme, po ktorej sme neprestali túžiť. Priblížil nám to svojím komentárom. Nepodliehať trendom vytváraných židovskými reformátormi, ktoré ohrozovali existenciu našej identity, bola úloha našich predkov. A tejto úlohy sa dobre zhostili. Synovia reformátorov a ich poslucháči už dávno nepatria k židovstvu. Kto chce zaistiť, aby sa to neopakovalo, má odovzdať našu tradíciu v podobe, v akej ju dostal od svojich predkov.

Prajem vám všetkým, aby ste svätili sviatok Pesach, sviatok oslobodenia z otroctva, sviatok jari, sviatok, ktorým sme sa priblížili k prijatiu Tóry na brehu Sinaja. Z Tóry, ktorá je bohatstvom nielen nášho národa, čerpajú aj ostatné národy.

 

Nezabudneme na Gilada Šalita, izraerlského vojaka, ktorý je väznený v neľudských podmienkach. Nech je pri každom sederovom stole stolička pre neho.

 

Chcem veriť, že náš osobný príspevok k veľkému dielu svätenia Pesachu priblíži uskutočnenie slov proroka Ješajahu: „A zavediem ich na svoj svätý vrch a rozradostím ich vo svojom dome modlitby; ich obete budú prijaté na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. Výrok Boha, ktorý zhromažďuje rozptýlených Izraela. “ (Iz 56, 7)

 

Prajem vám všetkým a každému osobne, príjemný sviatok v duchu našej dlhej tradície, ktorá dokázala prekonať všetky prekážky a hrôzy. Chag samech ve-kašer, príjemný košerný sviatok.

 

Pesach 5771 (2011)                                                                     Jossi Steiner

                                                                                                            rabín

 

 

 

 

Časový rozpis sviatku Pesach  a bohoslužieb v Košiciach na Krmanovej ul.

 

Pesach 2011 – 5771

 

 

 

Dátum	Hebr. dátum	Čas
17.4.2011 - Ne	13. Nissan	Večer	Ohliadka celého bytu so sviečkou, auta baterkou, odstránenie kvaseného- chamecu
18.4.2011 - Po	14. Nissan	06:45 – 07:45	Ranná modlitba v synagóge. Ukončenie traktáru, pôst prvorodených
18.4.2011 - Po	14. Nissan	Ráno do 10:00	Prestať jesť chamec, ostatky spáliť. Väčšie množstvo darovať alebo predať nežidovi
18.4.2011 - Po	15. Nissan	19:30 – 20:00	Večerná modlitba v synagóge
18.4.2011– Po	15. Nissan	20:00	1. seder v jedálni ŽNO
19.4.2011 - Ut	15. Nissan	08:30 – 11:15	Ranná modlitba
19.4.2011- Ut	16. Nissan	19:30 – 20:00	Večerná modlitba Arvit + Sfirat omer /začiatok počítania snopov
19.4.2011- Ut	16. Nissan	20:00	2. seder
20.4.2011 - St	16. Nissan	08:30 – 11:15	Ranná sviatočná modlitba
22.4.2011 - Pi	19. Nissan	17:00 – 18:30	Výuka v synagóge
22.4.2011 - Pi	19. Nissan	18:30	Večerná modlitba – Kabalat šabat
23.4.2011 - So	19. Nissan	09:00- 11:30	Ranná modlitba. Šabat chol hamoed
21.-24.4.2011	18.-20.Nissan		Chol hamoed
24.4.2011 - Ne	21. Nissan	20:00	Večerná modlitba Arvit.  7. deň pesach
25.4.2011 - Po	21. Nissan	08:30 – 11.15	Ranná modlitba  7. dňa Pesach -Šachrit
25.4.2011 - Ut	22. Nissan	19:30	Večerná modlitba 7. dňa pesach - Arvit
26.4.2011 - Ut	22. Nissan	08:30	Ranná modlitba Šachrit
26.4.2011 - Ut	22. Nissan	10:00	MAZKIR
26.4.2011 - Ut	23. Nissan	20:33	Koniec sviatku Pesach

 

 

Informácie o príprave domácností na pesach poskytuje  rabín pán Jossi Steiner každý deň (okrem soboty) v čase od 08:00 – 12:00  a  16:00 – 20:00 na telefónných číslach:

 62 306 48 ; 0903 608 881 ;  mail  400671@gmail.com

 

 

15. 4. 2011 – piatok  od 17:30 – 19:00 hod. výuka na tému   PESACH

 

 

Rabín Steiner a predstavenstvo ŽNO v Košiciach prajú všetkým 

 

PESACH   SAMEACH

 

 

 

 

8.  4. 2011                                5. Nissan   5771

 

SEDRE:  M´CORA

Leviticus 14; 1 - 15; 33

 

            Táto sedre býva spojená s predchádzajúcou, to sa v bežných rokoch stáva. Tento rok máme 13 mesiacov a preto je sedre samostatná. V sedre sa nachádzajú 2 témy. Prvá sa zaoberá chorobou, ktorá sa  prejavuje chrastami na tele človeka a škvrnami na odeve a stenách domov.  Z výskumu vedcov je jasné, že CARAAT nie je choroba lepra a tiež to nie je choroba  Hansenova. Syndromy chorôb , ktoré opisuje Tóra v tejto sedre nie sú v súlade so syndromami nám známych  chorôb.  Dá sa iba predpokladať, že o chorobe, v ktorej sa hovorí v Tóre, nie je dnes nič známe, napriek tomu, že názov caraat  sa opakuje na viacerých miestach.

 

V 2. knihe kráľov 5;2 sa táto choroba spomína u vojvodu Naamana  (koniec 11. storočia).

 

Mirjam, sestra Mošeho, ako svedčí písmo (Numeri 12, 1-16 ) bola postihnutá touto chorobou a ako o tom doslovne svedčí písmo, príčinou tohto trestu bolo ohováranie manželstva Mošeho.  Tento prejav, že choroba slúži ako trest za nevhodné správanie je aj u kráľa Uzijahu  ( 593 p.n.l.).

 

Aj v reči písma sa hovorí o tejto chorobe ako o kliatbe. Dá sa preto predpokladať, že bola známa. Aj v babylonskom Talmude hovorí Rabi Josej syn Zimra: „Každý, kto ohovára  dostane  chrasty tejto choroby“ (traktát ARACHIN 15 B). Rabi Šmuel syn Nachmaniho a Rabi Jochanan tvrdia, že je až 7 dôvodov, pre ktoré je človek týmito chrastami potrestaný: ohováranie, vražda, krivá prísaha, incest,  drzé vystupovanie, krádež, závisť.

 

Aj proces očistenia  podľa pokynov kohena obsahuje prvok nesprávneho – nevhodného správania , usmerňovanie  postihnutého po správnej ceste do budúcnosti. Raši sa odvoláva na proces očistenia, v ktorom úlohu zohráva ceder- vysoký strom, ktorý má postihnutému pripomenúť, že bol pyšný ako ten ceder, a preto bol touto chorobou postihnutý. Ďalšia rastlina, ktorá sa používa v procese očistenia je yzop. Ten má osloviť toho, ktorý procesom očistenia prešiel, že je to zásluhou toho, že sa ponížil ako yzop.

 

Druhá témy sedry je hovorí o výtokoch z tela človeka. Tóra rozdeľuje výtoky na stále a občasné. Tóra venuje týmto ľudským výtokom veľkú pozornosť. Tiež mudrci sa touto problematikou zaoberajú a vyzývajú k tomu, aby človek svoje sexuálne pudy obmedzil a  nepodľahol svojmu pudu, v určitom čase sa má zdržať a týmto spôsobom vyzdvihnúť sexuálny život na vyššiu úroveň.

Existujú ľudia, ktorí považujú za nevhodné vystúpiť na miesto, kde bol Chrám. Je to v Jeruzaleme a  dnes tam stojí muslimská mešita. Jeden názor je ten, že všetci sme nečistí a je potrebné čakať, až sa budeme môcť očisiť.  Iný názor je ten, že na tieto miesta je možné vystúpiť iba po predchádzajúcom očistení sa v mikve.  Dnes preto možno vidieť ľudí, ktorí  na  miesto Chrámu idú, ale sú aj takí, ktorí sa zdržiavajú výstupu na „Har Habajit“, t.j. horu Chrámu.

 

Haftara na tento týždeň hovorí o 4 ľuďoch, vylúčených z mesta , kde bol hlad.  Z texzu je jasné, že v dobe, o ktorej sa v knihe píše, bola ešte choroba caraat , t.j. pred 2890 rokmi.  Z udalosti 4 vylúčených sa stala pozitívna udalosť. Oni boli tí, ktorí odhalili, že nepriateľ ARAM zanechal všetky zásoby a takto sa vyriešil tento nedostatok potravín.

 

Táto sobota  je zvláštna aj tým, že sa vraciame do bežného cyklu, v ktorom sa sedre čita. Celý mesiac Nissan  je mesiacom, v korom sa verejne nespomínajú mŕtvi (E´l mole rachamim), ale individuálne smútiaci počas 11 mesiacov, alebo aj tí, ktorí majú pamätný deň po svojich  blízkych, tzv. Jahrzeit hovoria kadiš.

 

V 50-tých rokoch došlo v Izraelskom parlamente k polemike o tom, či sa môže  v mesiaci Nissan verejne pripomínaťpadlých v  Povstaní vo varšavskom gete . Výsledkom bolo schválenie  dňa 27. Nissana  pamätným dňom holokaustu a hrdinov, tzv. Jom hazikaron lashoa v´ligvura. Dnes je známy v skrátenom názve Jom hašoa – deň holokaustu. Večer a pod obedom znejú sirény v celom štáte a dva minúty sa zastaví život v krajine. V Yad Vashem sa organizuje spomienková oslava, na ktorú sú pozývaní tí, ktorítú dobu prežili.  Sedem preživších zapaľuje  7-ramenný svietník a počas toho aktu  hovoria stručne o svojom prežití. Na túto udalosť sú pozývaní všetci  diplomati, ktorí sa nachádzajú v Izraeli.

 

1. 4.  2011                                                    26. Adar II  5771

 

 

   SEDRE  TAZRIJA / Paršat hachodeš

Leviticus 12;1  -  13;59

 

 

Sedre toho týždňa sa zaoberá rodičkou, predpismi o jej čistote, jej obeti a o obriezke dieťaťa mužského rodu v ôsmy deň po narodení. Zo slov tohto príkazu je jasné, že obrad obriezky má byž vykonaný vo dne a nie v noci.

Ďalšou témou je  kožná choroba - caraát, ktorá škodila aj nervovému systému . Táto choroba sa prejavovala rôzne na pokožke. Úlohou kohena bolo určiť, do akej kategórie choroba patrí, vylúčiť postihnutého z tábora a určiť spôsob jeho vyliečenia, ako aj prijať jeho obeť. Táto choroba sa  nachádzala aj na odeve z tkaniny a kože. Kohen v tom prípade rozhodoval, či sa má odev iba vyprať a odložiť po dobu 7 dní alebo až spáliť. Podľa názoru odborníkov,takáto choroba sa dnes už nevyskytuje.

Aj tento týždeň vyberáme 2 zvitky. Prvý, aby sme si pripomenuli mesiac Nissan, ktorý bol v čase odchodu z Egypta prvým mesiacom roka. Bol to mesiac, v ktorom sme sa oslobodili z otroctva. To je aj dôvodom názvu tejto udalosti: Paršat hachodeš, t.z. Udalosti......... Pri odchode z Egypta sa v druhej knihe Šmot Exodus 12;2 uvádza: Tento mesiac je pre vás prvým mesiacom zo všetkých mesiacov roka.

Tóra nám v tejto časti prikazuje, ako sa má oslavovať Pesach ešte v Egypte a taktiež, ako ho majú oslavovať budúce generácie. Prvky, ktoré sú prikázané iba pre oslavu v Egypte  sú:  10 Nissana sa mal určiť bezchybný baran, jednoročný. Tento mal byť zachovaný do podvečera  14. Nissana , kedy mal byť zarezaný. Jeho krvou mali byť potreté obe strany zárubne a vrchný prah. Synovia Jisraela majú byť oblečení a obutí na cestu.  Jedenie upečeného barana v Egypte malo rýchlo prebehnúť.

Toto sú pokyny pre tento jediný Pesach v našej histórii, tzv. Pesach Micrajim – Pesach Egypta.

Tóra uvádza pokyny pre Pesach, ktorý dostal názor Pesach dorot – pesach generácií. Tento Pesach sa delí na dobu, keď sme mali Chrám a na dobu, keď sme bez Chrámu.

V tomto čase a obrad prevádza  tak, ako to predpisuje Tóra: „v prvom  (mesiaci) štrnásteho dňa večer budete jesť macot až do dvadsiateho prvého toho mesiaca do večera“  (Exodus 12;18 )

V traktáte P´sachim v Babylonskom Talmude  máme detailný popis prevádzania obradu obete   Pesachu v Chráme. Obeť bola zarezaná na dvore Chrámu a jedená po skupinách. Rezanie výnimočne prevádzal jeden z členov skupiny a nemusel to byť kohen. V okolí Chrámu boli zvláštne pece pre pečenie týchto baranov.  Bola to hostina po skupinách. Tieto detailne opisy sa nám zachovali  v traktáte P´sachim.

Aj známe „ma ništana“ je uvedené v tomto traktáte na str. 116 A.

Haftara tejto soboty je z knihy proroka Jechezkela , o ktorom sme hovorili minulý týždeň.  V 45 kapitole hovorí Jechezkel o správnom chovaní sa pri váhach, tiež spomína obete a dary pre kohanim. Medzi obeťami sa spomínajú obete v priebehu sviatku Pesach. Jechezkel žil, ako vieme, v diaspóre, v Babylone.  Túžil po obnovení Chrámu a o tom hovorí vo svojom proroctve.

Tu treba spomenúť, že napriek zmenám v hebrejskom kalendári, kedy sa Tišrej stal prvým mesiacom roka ( namiesto Nissana, ako to bolo v dobe Chrámu). Všetky predpisy Tóry sa zachovali, hoci iba symbolicky (pre neexistenciu Chrámu). Náš dnešný seder obsahuje symbolické prvky sviatku pesach. Táto sobota je treťou v poradí, v ktorej si pripomíname našu históriu.

 

 

18. 3. 2011                                                         12. Adar II.  5771

 

SEDRE :   CAV  - Sabat zachor

 

Leviticus 6 ; 1 -  8 ; 36

 

 

Po tom, že v sedre minulého týždňa sme čítali o obetiach synov Jisraela vo všeobecnosti, dnešná sedre sa venuje obetiam, ktoré sa týkajú  synov Aharona  -  a sú to kohanim. Sedre upresňuje povinnosť kohanim byť oblečení v kompletnom odeve. Práca kohanim bola aj v noci; aj v noci sa na oltári pálili obete. Úlohou kohanim bolo vynášať na oltári nazhromaždený popol a dohliadať na to, aby oheň horel neprestajne. Z tej doby pochádza zvyk , že v synagóge pred skriňou je umiestnené stále svetlo- pôvodne trvalý oheň – eš tamid.

 

Nie iba verejnosť, ale aj kohanim majú zákaz konzumácie krvi, tuku a aj zvierat, ktoré sa počas rezania stali nevhodnými – trefa nevela. Takéto zvieratá nemajú byť použité. V sedre sa nachádza aj príkaz kohenov byť v statuse čistých, kto nie je čistý,  nesmie vkročiť do chrámu.  Tento príkaz sa netýkal iba miškany, ale aj svätýn  v budúcnosti. Ku koncu sedre Cav čitame o procese posvätenia Aharona a jeho synov za kohanim. Tóra prikazuje tento akt previesť verejne pred všetkými synmi Jisraela pred miškanom. Moše umýva týchto prvých kňazov – kohanim a verejne ich oblieka  do služobného odevu. Aj svojho brata Aharona, ktorý sa stáva prvým veľkňazom – kohen gadol. Taktiež oblieka  do odevu , ktorý od tej doby patrilvšetkým veľkňazom. Moše pomazal všetkých kohenov, miškan, náradie , ktoré patrilo týmto budovám. Oltár a riady patriace k nemu,  a tiež umývadlo, ktoré bolo výnimočne pomazané sedemkrát. Po tomto obrade kohanim obetovali obeť, ktorá bola určená na tento účel – posvätenia kohanim. Po tomto obrade bolo kohanim prikázané ostať v miškane 7 dní. Tóra v poslednej vete sedry Cav uvádza, že Aharon a jeho synovia splnili B-žie príkazy, ktoré im boli Mošem odovzdané.

 

            Túto sobotu čítame z dvoch zvitkov Tóry: z jednej sedre Cav a z druhej sedre Ki tece, ktorá sa nachádza v 5. knihe Dvarim 25 ; 17 a to len tri vety, ktorých preklad je nasledovný:

„Pamätaj to, čo ti spravil Amalek na ceste z Egypta. Čo sa ti stalo na ceste, on prenasledoval všetkých, ktorí nevládali a ktorí išli za tebou, a ty si bol unavený a nebohabojný. A bude , keď ti B-h dá pokoj od všetkých okolitých nepriateľov v zemi, ktorú ti dáva do dedičstva. Vyhub  Amaleka  a jeho pamäť spod nebies. Nezabudni“. Dôvodom čítania týchto viet je pôvod Hamana.  Haman pochádzal z rodu Agagi, ktorý patril k národu Amalek  (podľa zvitku Ester).

 

V sobotu večer  19. marca o 18:50 hod.  sa začína Púrim čítaním zvitku Ester v modlitebni na Krmanovej.  Udalosti, o ktorých čítame sa odohrali v Perzskej ríši okolo roku 465 p.n.l. Vývoj udalostí opísaných v zvitku sa prelínali 10-mi rokmi.  Na to, kto zvitok písal, sa názory rôznia. Podľa prvého názoru to bol Mordechaj. Podľa druhého to boli mudrci známi ako „ Anšej Kneset hagdola“ - mudrci veľkého zhromaždenia okolo roku 444 p.n.l.

 

 

Purim má niekoľko pravidiel:

1. čitanie zvitku Ester večer a ráno
2. zasielanie mišloch manot (šlach mones) aspoň dvom Židom
3. peňažný dar aspoň dvom chudobným
4. hostina purimu

Tieto pravidlá sa spomínajú v zvitku Ester a halacha ich zaradila do židovského kódexu.

 

Pôvodny Purim bol svätený zvlášť obyvateľmi miest, ktoré neboli obkolesené múrom – hradbami. Títo tento deň svätili dňa 14.Adara. Ostatní , ktorých mestá boli obkolesené múrom – hradbami až 15. Adara.

 

Halacha určila pre ďalšie generácie, že tie mestá, ktoré boli ohradené v dobe Jehošua ben Nun, t.j. pred 3250-rokmi svätia Purim 15. Adara. Sú to mestá Jeruzalem a Šušan.

 

Sviatok Purim nebol ľahko prijatý  do cyklu sviatkov. Dôvodom toho bola obava, čo  povie okolie na oslavu víťazstva Židov nad nepriateľmi.  Táto doba zanikla a už 2050 rokov sa sviatok oslavuje na celom svete. Josef ben Matetjahu (Josefus Flavius)  spomína tento sviatok  pod názvom „Deň Mordechaja“. Aj Talmud sa venuje tomuto sviatku.

 

Purim slúžil ako vzor pre pripomínanie hrôz, ktoré hrozili Židom v rôznych mestách a nakoniec sa hrôzy odvrátili a Židia mali dôvod oslavovať.

 

V roku 1616 vo Franfurkte n/Mohanom nastalo podobné miestne zlo, ako snoval Haman, ibaže vo Franfurkte to bol Vincenc            . Tak došlo k franfurtskému purimu. 

 

V južnom Francúzsku v meste Carpantras sa podobná udalosť stala v roku 1513 a tiež vznikol osobitný Purim. Podobne bolo v španielskej Zaragoze. Dátum miestnych osláv bol určený  podľa dátumu miestnej udalosti.

 

 Ale iba Purim, ktorý sa odohral v Perzskej ríši okolo rokov 465 – 485 p.n.l. Sa stal sviatkom celého židovského sveta.

 

 

 

11. 3. 2011                                                    5. Adar II.  5771

 

SEDRE:  VAJIKRA

Leviticus 1; 1 -  5; 26

 

            Túto sobotu začíname čítať tretiu  z piatich  kníh  Tóry . Jej názov Vajikra po hebrejsky znamená, že je podľa prvého slova tejto knihy. Prekladatelia do iných jazykov nazývajú túto knihu Leviticus, čo je obsahom tejto knihy a ktorej veľká časť je venovaná práci Levitov.  Leviti sú aj synovia  Aharona, korý bol vlastne prvým kohenom a jeho potomkovia tvoria časť Židov zvaných kohanim. Kohanim patria do kmeňa Levi. Podľa sýrskeho prekladu  je kniha nazývaná „Kahana“ a dôvodom  sú príkazy kohenom o obetiach, o ktorých je v tejto knihe reč.  Význam slova „kohen“ pochádza zo slova „ l´kahen“  - slúžiť. Aj v dnešnej hebrejčine sa tento výraz používa, napr.  „on bol určený slúžiť ( l´kahen )  na vysokom poste“ . Ďalej môžeme nájsť názov knihy v hebrejčine :

 

Torat hakohanim – po slovensky Poučenie kňazov.

 

            Kniha je od začiatku venovaná obetiam a predpisom o nich. Treba poznamenať, že pokiaľ neexistoval miškan – svätostánok, bolo dovolené rezať a obetovať na ľubovoľnom mieste. V tom čase tento úkon prevádzali prvorodení synovia.  Od 1. Nissana druhého roku po odchode z Egypta nastala zmena. Obetovať sa smelo jedine v miškane a obetu prevádzali Aharon a jeho synovia.  Tu vlastne vznikol rod dnešných kohanim. Ďalšia udalosť, ktorá nás spája s minulosťou je dnešné rezanie a príprava mäsa  je taká istá, aká bola v dobe miškany a neskôr v dobe Chrámu.

 

            Obsah knihy Vajikra je venovaná hlavne druhom obetí a pokynom pre kňazov pri obetovaní: detaily príkazov o čistote, zvieratá nevhodné  pre konzumáciu, nečistota rodičky, nečistota  zvaná saraat (dnes už nie je známe), ktoré sa vyskytli na tele, odeve a tiež na múroch domov. Očistenie miškany a neskôr aj Chrámu raz za rok na Jom Kipur.

 

Od kapitoly 23 sa kniha venuje osobnej čistote pred tromi pútnickými sviatkami, pretože človek mal prísť do Chrámu čistý. Po týchto pokynoch sa venuje kniha sviatkom Roš hašana, Jom kipur, Sukot. V poslednom uvedenom je prikázané vlastniť 4 druhy rastlín : palmovú vetvu, etrog, mirtu a potočnú vŕbu. Ďalší príkaz pre tento sviatok znel, aby sa človek pred B-om radoval 7 dní v stánku (suke), aby generácie synov Jisraela vedeli, že B-h posadil predkov do stanov- sukot v púšti po odchode z Egypta. Ďalej je spomenutá práca kohanim pri 7-ramennom svietniku, v ktorom malo vždy svietiť svetlo. Kohanim sa mali ďalej starať o 12 chlebov, ktoré boli umiestnené  v miškane na osobitnom stole.  Ku koncu sa kniha  zaoberá aj zákonmi o pôde: každých 50 rokov sa vracali pozemky dedičom pôvodneho majiteľa. Tiež sa kniha venuje ŠMITA – t.z. každý 7 rok   má pôda odpočívať a nemá sa obrábať.  Kniha Vajikra končí výpočtom trestov v prípade, že príkazy Tóry nebudú synovia Jisraela dodržiavať.

 

Celkove kniha obsahuje 247 príkazov a zákazov a pozostáva z 10 sedier.

 

Sedre Vajikra sa venuje obetiam. Prvá je tzv. OLÁ, ktorá je celá – okrem kože- spálená na oltári. Ďalšia obeť je MINCHA, tá sa delí medzi oltárom a služobníkmi svätyne- kohanim. Obeť CHATAAT má viaceré kofigurácie: existuje osobná obeť za hriech, ktorý spáchal jednotlivec, ale aj ďalšie , ako obeta  pomazaného kohena, verejná obeta , obeta predstavených, napr, kráľa, prezidenta, predstaveného kmeňa, ktorí zhrešili.

Obeť zvaná ŠLAMIM sa delí medzi tromi: oltárom, kde je spálená, medzi kohanim a medzi tým, kto obeť doniesol.

Obete, ktoré boli obetované, mali byť absolútne bezchybné. Obete mohli byť  mužského alebo  ženského  pohlavia zo stáda hovädzieho dobytku, z baranov, kôz a holubov.  Treba podotknúť, že v určitých prípadoch mohli byť obeťami iba zvieratá mužského pohlavia – teda samce.

 

Je nám známe, že naši praotcovia obetovali väčšinou také obete, ktoré boli v celosti spálené – OLÁ. S týmto obradom sa stretávame u kráľa Saula (Šmuel I. 13; 12 ), u kráľa Davida (Šmuel II. 6; 18 ).

V knihe Thilim (Žalmy) sa stretávame s vetou“ moje sľuby budem plniť pred národom – verejne“ (Thilim 116; 14).

 

V dobe Chrámov neboli modlitby usporiadané, každý človek sa modlil po svojom. Ku koncu II. Chrámu boli určené modlitby, ktoré nás sprevádzajú – s menšími úpravami - aj v dnešných bohoslužbách. V týchto modlitbách spomíname obete, ktoré nemôžme obetovať, lebo už Chrám neexistuje.  Aj Talmud a aj Majmonides sa vyjadrujú o obetiach, ktoré môžu obetovať iba Židia – kohanim. Iní ľudia- nežidia , ktorí ale nie sú pohanmi, môžu iba darovať.

 

Na záver možno konštatovať, že obete sú časťou židovskej tradície, napriek tomu, že už 1941 rokov ich nemôžeme realizovať – teda od zbúrania I. Chrámu.

 

Veríme  vo vybudovavanie  III. Chrámu nadprirodzenou cestou.

 

 

 

 

4.  3.  2011                                             28.Adar II  5771

 

 

SEDRE  P´KUDEJ

 EXODUS  38 ; 21 – 40 ; 38

 

15:30 hod.    V synagóge sa učíme:

 

         Sedre tohto týždňa uzatvára  knihu Tóry Š´mot. V sedre je detailne opísané splnenie všetkých príkazov na vytvorenie miškany – svätostánku.  Bolo to 1. Nissana (40; 2) v druhom roku od odchodu synov Jisraela z Egypta.  V tej dobe bol dátum 1. Nissan začiatok roka, bol to vhodný termín pre začiatok používania tejto svätyne. Mal stovky predmetov,  ktoré putovali so synmi Jisraela 40 rokov  po púšti a čiastočne ďalších 440 rokov na piatich miestach zeme Kanaan. Až v roku 950 p.n.l. Bol postavený 1. Chrám – vybudovaný z kameňa, nazvaný podľa jeho staviteľa Šalamunov chrám v Jeruzaleme.

            Kniha Š´mot (Exodus) obsahuje 1209 viet. Má 11 sedier. Vo väčšine rokov sú posledné 2 sedry Vajakhel -P´kudej spojené. Tento rok má 13 mesiacov, takže čítame tieto sedre každú zvlášť .  Kniha obsahuje 45 príkazov, 66 zákazov.  Tieto „micvot“ sa  nesú celým osobným a verejným životom synov Jisraela.  Tu by som spomenul  príkaz o vyhlásení – posvätení mesiaca Nissan a tiež ostané mesiace roka. Sviatok Pesach, nejesť a nepiť  kvasené  počas sviatku, sobota ako deň odpočinku, úcta k rodičom, viera v jedného B-ha, zákony o právach sluhov, základy súdnych noriem, príkazy budovania svätyne , zákaz požívania mäsa a mlieka súčasne. V počte príkazov a zákazov sú iba tie, ktoré majú trvalú platnosť a to nie iba pre vdetajšiu dobu, napr. postavenie miškany v púšti.  V knihe Š´mot  sa nachádzajú  významné udalosti z histórie národa, ako sú putovanie po púšti, vyslobodenie z otroctva, zmena charakteru poddaného národa a odovzdanie Tóry na hore Sinaj. Národ je slobodný, ak nesie zodpovednosť za svoje činy a nadobúda kultúru monoteizmu. Tento proces sa začal hneď po vyslobodení z egyptského otroctva, t.j. pred 3460 rokmi.

            Kniha Š´mot je vynikajúca  tým, že sprevádza mentálny a kultúrny  prevrat  z národa  otrokov, ktorí napodobňovali Egypťanov,  sú vlastne pohanmi  a postupne sa stávajú národom, ktorý verí v jedného B-ha. Táto cesta je zložitá a kniha neskrýva nevhodné udalosti, ako je nespokojnosť ľudu, keď nebolo čo v púšti jesť . Tu sa Moše ukázal ako vodca, ktorý všetky útrapy s pomocou B-žou prekonáva, napriek tomu, že národ ho obviňuje z toho,že odchod z egyptského otroctva bola chyba a že im tam vlastne bolo dobre. V knihe sa nachádzajú výrazy,ktoré sa dostali do jazyka mnohých národov: 5; 2 – pusti môj národ, 5 ; 16 – tráva nie je daná otrokovi, ten má robiť tehly, 14; 21 – a more premenil na súš a voda mora sa rozostúpila , 16 ; 4 – posielam vám chlieb z nebies, 16; 15 – a povedali jeden druhému: je to mana, 21 ; 24 – oko za oko, zub za zub

            Každá z 5-tich kníh Tóry má svoje hodnoty a kniha Š´mot (Exodus)  nie je výnimkou.

            Túto sobotu vyhlásime začiatok mesiaca Adar II – roš chodeš, bude to v nedeľu a pondelok. Vyberieme dve sefer Tóry (zvitky) . Z jednej budeme čítať sedre P´kudej a v druhej budeme čítať  sedre Ki tisa o polšekeli, ktorý slúžil ako ročná daň. Z toho boli zakúpené verejné obete v Chráme.

            Mesiac pred Nissanom bolo vyhlásené, aby si ľudia pripravili peniaze. Toto je dôvod na čítanie z druhého zvitku.

            Táto sobota je sviatočná udalosť, a preto si túto sobotu na svojich zosnulých verejne nespomíname. 

 

 

  25. 2. 2011                                               21. Adar I.  5771

 

 

                                 SEDRE  VAJAKHEL

                                 Exodus 35; 1 – 38; 31

 

 

15:30 hod.          Učíme sa v synagóge

 

         Sedre toho týždňa  sa začína príkazom o pracovnom režime človeka: 6 dni práce a siedmy deň odpočinok spojený so svätosťou.  Napriek stálemu  názoru, že Tóra nie je chronologicky písaná alebo  ako je doslovný preklad „nie je prv a neskoršie“  v Tóre príčinou opakovania už nám známych príkazov o stavbe miškanu, je udalosť zlatého teľaťa , ktorá rozrušila výstavbu miškanu. Tóra opakuje príkazy po tom, čo B-h prijal kajanie sa národa za tento hriech.

            Becalel syn Uriho je tým viacstranným umelcom, ktorý vedel obrábať kov, kameň a drevo.  K nemu sa pripája Ohiliav syn Achisamacha, o ktorých Tóra hovorí nielen to, že vedeli robiť tieto práce, ale vedeli ich učiť iných. Odborníci – umelci sú hodnotení ako „ Múdry v srdci – CHACHAM LEV.“ Tóra potvrdzuje, že práca bola prevedená tak, ako to bolo prikázané bez akejkoľvek zmeny . Je to obdivuhodné, ak to porovnáme aj s dnešnou technológiou. Okrem toho, že práca bola prevedená, sedre uvádza presnú váhu, ktorá bola použitá vrátane 630.000 polšekelov.  Tóra nás poučuje o tom,  ako nakladať s verejnými peniazmi: každý môže vedieť koľko a na aký účel boli  tieto verejné peniaze použité.

            Haftara toho týždňa je z 1. Knihy kráľov 7; 13. Opísaný je tam postup budovania 1.Chrámu synom Davida Šlomom – Šalamúnom. Vtedajší odborník kráľa, ktorý budoval chrám sa volal Chiram. On ťažil meď východne od rieky Jordán medzi Sukot a Cartan. Je to východne od mosta Adam – arabsky Damia.

 

            Vznik náboženských predpisov

 

            Talmud je založený na stručných príkazochTóry.  Klasickým vzorom je príkaz: „oko za oko, zub za zub“. Keď čítame tieto slová v Tóre, môžeme porozumieť iba doslovnému prekladu. Tu ale prichádzajú vysvetlenia mudrcov, ktorí určili, že je to vlastne peňažná odmena v hodnote oka.  Babylonský a aj Jeruzalemský talmud sa zaoberá polemikou mudrcov. Ďalšiu skupinu mudrcov tvoria mudrci zvaní poskim – význam je rozhodujúci.  Prvé knihy toho typu, ručne písané, sa objavujú už v 8.- 9. storočí  n.l. Z 10. storočia  sú známe knihy Rabbiho Saadia Gaona, ktorý píše o predpisoch, s ktorými sa stretávame v talmudskej polemike. V 11. storočí v literatúte toho typu sa stretávame s dielom Rabbi Haj Gaona. V tomto storočí je známy aj Rabbi Jicchak Alfasi z mesta Fez v Maroku, známy pod skratkou  Harif. V tej dobe písal aj Rambam (Rabenu Moše ben Majmon) alebo známy aj ako Majmonides. Dielo pozostáva zo 14 kníh a ich témy sú aj predpisy o obetiach, dnes už neaktuálne. V 14. storočí prispel k tejto téme Rabbi Jaakov, pochádzajúci z Francúzska knihou 4 turim. Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá uverejnila písomné záznamy je Rabbi Josef Karo, ktorý žil v meste S´fate v Erec Jisraeli v rokoch 1488 – 1575. Táto litarúra prekračovala dobu a nebolo jediného storočia, v ktorom by nebola obohatená knihami tejto tematiky v mestách Lublin, Vilnius, Brisk, Poznaň, Kališ, Praha, Krakov, Amsterdam, Bagdad, Radin, Alžír, Rím, Bartinoro, Tesaloniky, Izmir a iné.  Vynález tlače v 15. storočí veľmi rozšíril tieto knihy.

            Rabbi Šlomo Ganzfried (1800-1886) z Užhorodu vydal knihu Kicur Šulchan Aruch (Skrátenie prestretého stola) . Kniha je veľmi populárna.

            Aj doba počítačov prispela k téme. Dnes je možné na stránke univerzity Bar Ilan nájsť informácie o všetkých knihách zaoberajúcich sa touto tematikou.

 

 

19. 2. 2011                                                          14. Adar I.  5771

 

SEDRE :   KI TISA

Exodus 30;11 – 34;35

 

 15:00 hod.       V synagóge sa učíme:

Sedra obsahuje niekoľko tém:

-         počítanie ľudu prostredníctvom pol šekela /minca/

     Boli spočítané polšekely a tak sa vedelo, koľko  mužov starších ako 20 ročných sa v tábore nachádza. Nazhromaždené peniaze použili na služobné  účely v miškane. Osobné počítanie ľudu nebolo dovolené, preto sa počítalo nepriamo.

Sedra ďalej píše o medenom umývadle, v ktorom si kohanim umývali ruky a nohy. To bolo umiestnené pred miškanom na dvore. Tóra berie veľmi prísne túto povinnosť. Svätá masť, ktorým sa posvätili predmety v miškane ako aj samotný svätostánok, aj  Aharon a jeho synovia boli pomazaní touto masťou. Tá sa nesmela použiť na nič iné. Ten, ktorý porušil príkaz, bol potrestaný nebesami – nie súdom. Taktiež bolo  prikázané pripraviť kadidlo, ktoré sa nesmelo použiť na iný účel a trest bol obdobný ako pri  svätej masti.

Bcalel syn Uriho z kmeňa Jehuda bol ten, ktorý robil predmety do miškany. Tóra o ňom píše: „ Ja, B-h ho naplním B-žím duchom s múdrosťou, rozumom a vedomosťami pri všetkých prácach“. Bcalel- význam mena: v tieni B-ha.  Po vymenovaní predmetov a prác, ktoré mal Bcalel urobiť, Tóra sa venuje sobote, ktorá je znakom, symbolom medzi B-hom a synmi Jisraela. Ten, kto nedodrží sobotu, je odsúdený na smrť. Má byť najpv upozornený a dvaja vierohodní svedkovia majú svedčiť o tom, že videli celú udalosť.

Moše dostáva dve kamenné tabule napísané prstom b-žím a prichádza k ľudu, ktorý už neveril v Mošeho návrat a vyrobil si zlaté teľa. B-h sa obracia na Mošeho a hovorí mu, čo národ spravil. Chce ľud zničiť a z Mošeho potomkov vytvoriť nový národ.  Moše prosí B-ha o milosť. Jehošua, pomocník Mošeho, ktorý čakal Mošeho, dokiaľ ten bol na hore Sinaj, sa k nemu pripojil a nasledoval ho do tábora. On bol tým, ktorý počul veselý hlas z tábora a upozornil na to Mošeho. Keď sa Moše priblížil k táboru a uvidel zlaté teľa, zhodil tabule a tie sa zlomili. Zlaté teľa spálil, zvyšky rozomlel a nasypal ich do pitnej vody synov Jisraela. Moše karhá svojho brata Aharona, že pripustil tento hriech: zhotovenie zlatého teľaťa.  Vyhlasuje: „Kto je verný B-hu, nech príde ku mne“. Prišli k nemu synovia Leviho a Moše im prikazuje zabiť svojich príbuzných a tak sa stalo, že 3000 synov Jisraela zahynulo. Po tomto radikálnom akte sa Moše snaží utíšiť hnev B-ha a preto sa obracia naňho s prosbou, aby on, Moše bol zbavený života v prípade, že B-h neodpustí hriech národu. B-h neprijíma túto prosbu, napriek tomu, že aj naďalej prejavuje  svoju nespokojnosť s morálkou ľudu.  Ľud vyjadril svoj smútok tým, že nepoužíva ozdoby. Moše odchádza z tábora a s ním sa objavuje aj „stĺp oblohy“.  Moše hovorí s B-hom a pri ňom Jehošua syn Nuna. Moše prosí B-ha, aby  mu ukázal svoju tvár, čo B-h odmieta so zdôvodnením, že človek nemôže vidieť jeho tvár a ostať nažive.  Moše vidí na konci toho  dialógu časť B-ha,ale nie jeho tvár.  Po takomto udobrení  Moše vystupuje na horu Sinaj, B-h znova píše príkazy, ktoré boli na prvách doskách a ktoré Moše rozbil.  Prejav B-ha je ovplyvnený udalosťami prejavenými  neverou ľudu, no sľubuje,že ľud povedie ďalej. Pripomína im, ako sa majú chovať, keď dôjdu do „ Zeme“ . Stručne sa tu spomínajú dni Pesachu, zákon prvorodených zvierat, odpočinok siedmeho dňa, sviatok Šavuot , povinnosť mužov 3xročne prísť do Chrámu /vidieť B-ha/, zákaz kvaseného jedla na Pesach, prvé plody doniesť do chrámu, príkaz: nebudeš variť teľa v ,mlieku jeho matky. Po 40 dňoch schádza Moše z hory Sinaj a jeho tvár žiarila tak, že ľud mal obavu priblížiť sa k nemu. On ich volá, hovorí k nim a zakrýva si tvár.  Z dôvodu zlého prekladu ho Michelangelo vo svojej soche zobrazil s rohami.  Slovo „keren“ má v hebrejčine dva významy: roh a lúč. Tu je jednoznačne uvedené: jeho tvár žiarila.  Haftara pre tento týždeň je z knihy Kráľov I. 1;18 z čias Elijahu , keď podobne ako v sedre ľud nasledoval falošných prorokov. Až Elijahu ich vracia prejavom o b-om zázraku, podobne, ako to spravil Moše v púšti, tak to robí Elijahu na hore Karmel pri Haife.

 

11. 2. 2011                                                     7. Adar I  5771

 

SEDRE:  T´CAVE

Šmot – Exodus 27;20 – 30;10

 

 

15:30      Učíme sa v synagóge

 

Sedre týždňa pokračuje v téme o miškane príkazom  doniesť vysokokvalitný olivový olej, ktorým sa má svietiť od večera do rána a tiež cez deň – večné svetlo. Bola to úloha pre kňazov – kohanim. Oni sa mali starať o svetlo v 7-ramennom svietniku.

Sedre pokračuje o oblečení, ktoré potrebovali  kohanim a kohen gadol – veľkňaz. Bežný kohen nosil 4 časti odevu a veľkňaz 8 častí ( pozri priložený obrázok). 

Sedre pokračuje , hovorí o obeti a obrade, ktorý bol prevedený iba raz, keď bol Aharon a jeho synovia Nadav, Avithu, Elazar a Ijtamar , tvoriaci smenu  kohanim a slúžili v miškane.  O 40 rokov už ich bolo viac a preto sa striedali po týždni. Tento systém pokračoval až do roku 70 p.n.l., kedy bol 2. Chrám zbúraný.  Rambam vo svojej knihe „Mišne Tóra“ spred 800 rokov opisuje detaily práce týchto kohanim. V 130-tich paragrafoch opisuje správanie sa, zdravotný stav (invalidi nemohli pracovať pri obetovaní), odev, postup pri výmene týždennej smeny kohenov a levitov. Leviti   prevádzali pomocné práce, akými boli zatvaránie brány, stráženie, spev. Bolo tam 15 druhov prác vykonávané levitmi. Rambam sa zmieňuje aj o sobášoch  kohanim. Kohen sa mohol oženiť iba s pannou, ktorá ešte nebola vydatá. Ďalej hovorí o nečistote, ktorej sa museli kohanim vyhýbať, aby mohli slúžiť v miškane a neskôr v chráme.

Sedre končí opisom oltára a kadidla, ktoré boli umiestnené uprostred miškany a slúžilo pre

K´toret (kadidlo). To malo byť každé ráno a každý večer zapaľované a zapaľovali ho koheni.  Tóra zakazuje používať kadidlo, ktoré nebolo v súlade s jej príkazmi. Raz v roku na Jom kipur bola na tomto oltári veľkňazom  použitá krv obete.

Haftara sedry je z knihy proroka Jćhezkela (597 p.n.l.)  Jeho proroctvo v knihe 43;10 – 27 o tom, ako bude v budúcnosti vyzerať Chrám  a detaily obetí v ňom.

V piatok toho týždňa je 7. Adar . V tento deň sa narodil Adar Moše, syn Amrama a Jochevet v Egypte. Po troch mesiacoch ho matka dala do prúteného koša a pustila ho dole Nílom. Pôvodne mal byť na pokyn faraona hodený do rieky.Vyrástol však u dcéry faraóna, ktorá ho z vody vytiahla. Neskôr videl utrpenie svojich bratov – synov Jisraela. Postupne vyrástol na vodcu, ktorý národ Jisraela vyviedol z otroctva. S týmto národom  prešiel 40 rokov po púšti, ktorá sa stala miestom , kde sa tento národ stal samostatným a nie podriadenym svojim pánom. Štyri desiatky rokov trvalo, až nastala tá zmena mentality. Dostali Tóru, vybudovali miškanu, ale prejavili sa aj neúspechy.  Nedotatok vody, chleba, mäsa vyvolali boje  s národmi, ktoré po ceste  do Kanaanu stretávali. Vyzvedači, ktorí neverili  ze B-h má silu dať im zem, pretože podľa nich bola nedobytná. Korach, bratranec Mošeho a Aharona nebol spokojný s úlohami Mošeho a Aharona. Moše mohol iba zdiaľky vidieť zem, kam viedol národ. Zomrel ako 120 ročný na neznámom mieste na vrchole hory na východnej strane Jordanu.  Bol slávny, skromný a vážený vodca. Tóra píše, že nikto nevie, kde je jeho hrob, aby sa nestal posvätným miestom. V priebehu generácií sa stalo tradíciou, že 7. Adar je dňom, kedy sa oslavuje deň Chevry Kadiša – svätého spolku, ktorý má za úlohu starať sa o mŕtvych obce, pochovať ich a starať sa aj o vdovy a siroty a pomáhať im po uplynutí smútku  začať nový život .

Na Slovensku sa zachovala tradícia, o ktorej môžeme čitať aj v literatúre. Je to oslava 7. Adara v Galante, ktorá sa koná každý rok a má svoju osobitú tradíciu. Ďalšia udalosť z modernej doby je, že tento deň je aj pamätným dňom tých vojakov a členov bezpečnostných síl štátu Izrael, ktorí nemajú svoje hroby, pretože padli na neznámom mieste. Ich  „Jahrzeit“ je práve 7. Adara.

 

Obrazová príloha

 

 

 

 

 

 

4.  2.  2011                                                30. Švat 5771

 

 

SEDRE  TRUMA

EXODUS 25;1 – 27;20

 

15:00 hod.    V synagóge sa učíme:

 

         Sedre sa zaoberá dobrovoľnou zbierkou surovín, ktoré boli potrebné na vybudovanie svätostánku podľa B-žieho príkazu. Zbierali sa :  striebro, zlato, meď, rôzne nite pre tkaniny potrebné pre projekt, kože baranov sa farbili na červeno a kože nám neznámeho zvieraťa tachaš  ( o ňom píše Raši , že existovalo  a zaniklo pred 1000 rokmi) , ďalej olej na svietenie, voňavé rastliny, strom agátu. Tiež sa mohli venovať drahé kamene. Tieto materiály slúžili na vytvorenie samotného svätostánku – Miškany a dvora tejto stavby.  Z týchto surovín sa vyrobila truhlica, zvonka a zvnútra pozlátená a na nej podoba tváre mládenca a dievčaťa s krídlami, tzv. Kruvim (tak sú nazvané v Tóre). Po slovensky je to cherubín.  Všetky predmety, Tóra dáva ich opis a rozmery, boli odborníkmi vytvorené podľa týchto pokynov.

            Samotná rozložiteľná a zložiteľná stavba (rok 1313 p.n.l.)  bola postavená zo stĺpov. Stavba mala tieto rozmery: dĺžka zvonka 19,2 m, vo vnútri 18 m. Na každej strane  bolo 20 stĺpov . Šírka bola: zvonka 7,2 m a vo vnútri 6 m. Prikrytá bola 3 vrstvami prikrývok, ktoré boli ťažké , a preto boli pospájané. Pokiaľ sa prenášali, boli porozpájané .

            Dvor okolo svätostánku bol vytvorený z tyčí a tkaninami. Rozmery dvora boli 60 m na dĺžku a 30 m na šírku. Výška ohrady bola 9 m. Celkový obvod dvora bol 180 m. Tam sa nachádzal oltár so zošikmenou plochou a slúžil na obetovanie zvierat.  Medzi oltárom a svätostánkom sa nachádzalo umývadlo z medi . Kohanim – kňazi si v ňom umývali ruky a nohy.

            Ostatné predmety sa nachádzali  v svätostánku. Ten bol oponou rozdelený na 2 časti  . Východná časť sa nazávala Kodeš kodešim- svätyňa svätýň.  Zbytok miškanu bol nazývaný Kodeš- svätyňa.

            Táto kocepcia architektúry bola prevzatá aj pri budovaní  I. a II. Chrámu. Jedinou zmenou bolo to, že stavba bola z kameňa a strecha bola pevná.  Zmenili sa aj rozmery. Jednou zo zaujímavosti je to, že KOTEL HAARAVI – známy ako Múr nárekov je v podstate západný múr dvora Chrámu.

Strabilizovanie svätostánku a ohrady: stĺpy, ktoré tvorili steny boli na základoch zo striebra a medi. Múr stĺpov mal na vonkajšej strane 2 tyče, ktoré spájali stenu a ďalšia spájajúca tyč sa nachádzala uprostred šírky stĺpa a prechádzala cez dieru v stĺpoch. Vonkajšie prechádzali cez krúžok pripevnený z vonkajšej strany každého stĺpa. Prikrývka bola upevnená do zeme na kolíkoch. Plot bol upevnený tak, že tkanina bola podobná sieti a mala prepúšťať vietor z púšte, ktorý bol silný. Tyče mali medené základy a boli stabilizované povrazmi ku kolíkom ukotveným do zeme.  Opona bola rozdelená na úseky a dala sa spájať, aby sa pri skladaní nepoškodila. Možno predpokladať, že odbornú prax získali stavitelia počas stavby dvoch miest: Pitom a Raamses.

 

Túto sobotu máme začiatok mesiaca ADAR I. Preto na Roš chodeš máme niekoľko zmien v bohoslužbách: hovoríme JAALE VE JAVO  a   HALALEL.  Vyberáme 2 sofer Tóry, z jednej sa číta sedre  Truma a pre maftir budeme čítať v druhom zvitku BAMIDBAR – NUMERI o obeti, ktorá bola obetovaná v dobe Chrámu na Roš chodeš.

 

 Prajem Chodeš tov – príjemný mesiac.

 

 Obrazová príloha

 

 

28. 1. 2011                                                 23. Švat 5771

 

 

                                 SEDRE MIŠPATIM

                                 Exodus 21; 1 – 24; 18

 

 

15:00 hod.          Učíme sa v synagóge.

 

             Tohotýždňová  sedre obsahuje 118 viet. Je v nej 16 príkazov a 8 zákazov. Väčšina sa venuje škodám, ktoré spôsobuje človek sám alebo svojím majetkom. Ide predovšetkým o telesné škody a o škody na majetku. Sedre sa venuje aj krádeži majetku a o nehodách a nájdených veciach.  Zákony sú v prvom rade určené sudcom, ale prístupné sú každému jednotlivcovi  a sú poviné v rámci učenia Tóry. Tieto zákony je povinný učiť sa každý, a preto sa tieto zákony odlišujú  od zákonov  v knihách, ktoré sa zaoberajú zákonmi určené odborníkom- právnikom, sudcom a pod. Celá Tóra je povinný učebný materiál pre každého, kto je členom židovského národa.

            Táto písaná Tóra má aj ďalšiu časť – Talmud.  Je to ústna Tóra. Téme škôd sú venované 3 traktáty: prvá, druhá a posledná brána- Baba kama, Baba Mcia, Baba batra. Spolu majú 816 strán, na ktorých môžeme čítať detaily zákonov našej sedre.

            Talmud Babylonský , vznikol – ako to aj z názvu vypylýva – v Babylone, kde žila veľká komunita odvlečených Židov zo svätej zeme po zbúraní I. Chrámu pred 2587 rokmi. Táto komunita založila veľké hnutie  učenia Tóry v mestách Sura a Pumpedita. V učebniach sa učilo naspamäť, a preto dielo, ktoré tam vzniklo sa nazýva Orálna Tóra.  Až v roku 1475 sa v meste Toledo v Španielsku objavila prvýkrát v tlači. V roku 1520 v Benátkach už bol vytlačený celý talmud – 36 traktátov s komentárom rabbiho Šlomo Jicchakiho, známeho pod menom Raši (1040 – 1105).  Jeho vnuci vytvorili komentár  „ Baalej tosfot“ k talmudu prostredníctvom otázok a odpovedí.  Tieto sú aktuálne aj v dnešných školách zvaných ješivot a tiež sa ich učia žiaci v bežných školách, ale v menšej miere.

            K tomuto dielu sa pripojili diela ďalších vedcov – mudrcov, ktorí prehĺbili  toto učenie každý svojim štýlom. Títo vedci pochádzali z rôznych častí diaspóry: zo Španielska, južného Francúzska, z Erec Jisraela a zo severnej Afriky.

            K nim patrí Rabenu (náš učiteľ) Moše ben Nachman (1194 – 1270) zvaný Ramban,  Rabi Menachem Hameiri (1249 – 1315) nazývaný podľa svojej knihy  „Bet Habchira“ (Dom vyvolenia),

Rabbi Bcalel Aškenazi (16. storočie) prispel z Jeruzalema svojimi knihami “Šita mekubecet“ a  „Ocar hapirušim“,  Rabenu Nisim a Rabenu Chananel zo severnej Afriky, z mesta Kiruan v 11. storočí.

Rabi Jicchak bar Šešet a Rabi Šimon bar Cemach Duran   z mesta Alžír koncom 14. storočia.

Celá táto literatúra bola písaná ručne v hebrejčine a spolu s básnikmi stredoveku sa tento jazyk udržiaval až do modernej doby, kedy sa stal hovorovým jazykom.

Hafrata, ktorú čítame po prečítaní sedre, vznikla v dobe, keď kresťania zakázali Židom čítať v Tóre. Tvrdili, že Tóra Židom nepatrí. Aby sa zachovala tradícia, našli sa podobné témy k sedre v knihách prorokov.

Tentokrát  čítame v knihe proroka Jirmijahua  (528-626 p.n.l.) Prorok karhá národ, že nezachováva príkazy Tóry týkajúce sa otrokov.  Pripomína otroctvo v Egypte, kde bol zotročený celý národ a teraz sa potomkovia bývalých otrokov  chovajú ako otrokári, nerešpektujúci práva vlastných otrokov.  Jirmijahu ich upozorňuje na B-ží odkaz: „Dám ich do rúk ich nepriateľova do rúk tých,ktorí pátrajú po ich dušiach“. Takto sa spájajú slová v knihe Jirmijahua s príkazmi Tóry v sedre Mišpatim o právach otrokov.

 

 

             A

 

Písmo bez interpunkcie a diakritiky. Toto je písaný zvitok Tóry, z ktorej sa číta synagóge. Písané je ručne na pergamene. Písmo je asýrske, jazyk je hebrejský. Píše sa sprava .

Ten istý text ako na ľavej strane vybodkovaný. Bodky symbolizujú samohlásky, text je rozdelený bodkami a čiarkami, tiež je rozdelený na kapitoly a vety, t.z., že napr. prvá  veta je označená 1;1

 

                                                                      B

 

Prvá strana  Babylonského talmudu z traktátu Baba mcija – Prostredná brána. Uprostred strany sa nachádza hebrejský text mišny. Pokiaľ sa v hebrejčine nenachádza výraz pre cudzie slovo, tak sa  použije  cudzie slovo. Mišna obsahuje témy, o ktorých sa vedie diskusia v gmare.

Strana pokračuje  časťou zvanou gmara.  Je to diskusia vedená medzi mudrcami doby o danej téme.  Často sa stáva, že debata od hlavnej témy odbočuje do inej témy.  Talmud, t.z. mišna a gmara je  pôvodne ústne učenie, iba v neskoršej dobe bolo dané do písomnej podoby a nakoniec aj to tlačenej.  Gmara je písaná zmiešaninou hebrejského a aramejského jazyka.

Vpravo od textu mišny a gmary sa nachádza komentár. Ten je už v hebrejčine. Autorom je Rabi Šlomo Jicchaki (1040 – 1105) zvaný Raši.  Vľavo od textu sa nachádza časť zvaná tosfot- dodatky. Tie pochádzajú od vnukov Rašiho, ktorý vysvetľuje text gmary prostredníctvom otázok a odpovedí.

           

                                                     

 C   

 

Komentár k jednaniu Gmary. Názov jeho „Šita mikubecet“, t.j. súhrný systém. Autorom je Bcalel Aškenazi.

 

  

                                                                D

 

V dolnej časti sa nachádza najnovšie vydanie talmudu. Je v ňom niekoľko nových pomôcok. Text mišny a gmary je vybodkovaný (diakritika) , čo napomáha čítaniu hlavne aramejských slov. Tie sa nachádzajú v texte gmara.  Na pravej strane sa nachádza hebrejský výklad autora. Na ľavej strane komentár Rašiho a pod ním komentár tosfot písaný bežným písmom (nie písmom zvaným písmo Rašiho). V dolnej časti sa nachádzajú poznámky autora Adina Evena Jisraela  (Steinsalza) , ktorý v minulých mesiacoch dokončil vydanie celého Babylonského talmudu (36 traktátov o počte 5366 strán).

 

 

 

 

21. 1. 2011                                                           16. Švat 5771

 

 

SEDRE :   JITRO

Exodus 18,1 – 20; 22

 

 

 15:00 hod.       V synagóge sa učíme:

 

Na začiatku knihy Šmot – Exodus 3 ; 12, keď sa B-h objavil Mošemu v púšti v horiacom kríku, B-h určil  účel oslobodenia z Egypta: „budete slúžiť B-u na tejto hore“.

Hlavná téma  tejto sedre je: desatoro. Na začiatku sa sedre zaoberá  reorganizáciou súdneho poriadku v púšti pred 3400 rokmi.  Svokor Mošeho vidí , že jeho zať berie na svoje plecia príliš veľkú ťarchu, od rána do večera súdi ľudí. (Exodus 18 ; 13 ) Radí mu, aby určil vhodných sudcov, ktorí budú súdiť bežné spory a iba tie zložité nech si nechá. Ako to už býva, vodca, ktorý začal v malom a zrazu sa ocitol uprostred 600 000 davu, musí odovzdať súdnu moc ďalším. Moše bol známy svojou skromnosťou, bol ochotný prijať radu svojho svokra, napriek tomu, že ten nepatril  k národu synov Jisraela. Ale dobrá rada je dobrá rada. Jitro mu radil, aby nesúdil sám všetky spory,  pretože ho veľmi skoro unaví a unaví to aj jeho národ.

Prvýkrát sa  v Tóre sa nachádza desať B-žích prikázaní. Druhýkrát ich nájdeme  5. knihe Dvarim (Deuteronomium/ v sedre Vaetchanan 5 ; 5. Medzi týmito dvomi verziami sú slovné rozdiely, ktoré majú svoje vysvetlenie.

Prvý príkaz znie: „Ja som  tvojim B-hom, ktorý ťa vyslobodil z egyptského otroctva. Nebudeš mať iných B-hov okrem mňa. Nespravíš si sochu alebo obraz akýkoľvek. Nebudeš sa im klaňať a nebudeš ich zbožňovať. Nebudeš prisahať na klamstvo B-žím menom.  Nezabudni svätiť sobotu. Šesť dní budeš pracovať a siedmy deň budeš odpočívať.  Nebudeš prevádzať žiadnu prácu ty, tvoj syn , tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoje zviera a tvoj konvertita. Lebo za šesť dni stvoril B-h nebesá i zem a siedmy deň odpočíval (20 ; 10 )

Cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil   na zemi, ktorú ti B-h dáva (20 ; 11 )

Nevraždi. Zákaz vraždy a spôsobenie smrti nie podľa zákona.

Nesmilni – napriek tomu, že príkaz je pre mužov, týka sa aj vydatej ženy, ktorá súloží s cudzím mužom. Zákaz sa týka oboch.

Nekradni – týka sa predmetu živého alebo mrtvého, ktorý patrí inému. Prevláda názor, že sa to týka aj krádeže človeka.

Nebudeš svedčiť lžou.

Nebudeš túžiť po dome, po žene, po sluhovi, po slúžke a všetkému,čo patrí  inému.

Židia vidia v týchto príkazoch a zákazoch časť zo 613 príkazov Tóry. Nemožno ich chápať ako hlavné a menej hodnotné príkazy. Všetkých 613 je rovnocenných

V sedre Jitro sa nachádzajú 3 príkazy a 14 zákazov.

 

Shabat shalom.

 

 

15. 1. 2011                                                        9. Švat 5771

 

SEDRE:  Bšalach

 

 

       Sedra opisuje prvé kroky národa, ktorého príslušníci  ešte pred niekoľkými dňami boli otrokmi a teraz robia prvé kroky na slobode za stĺpom svetla, ktorý im umožňuje kráčať vo dne aj v noci. Faraon  si vlastne   uvedomil , čo urobil: pustil svojich otrokov na slobodu.

      Snaží sa zmeniť tento stav vojenským aktom, ktorý má navrátiť národ späť do otroctva. Tu sa prejavuje sila zvyku. Synovia Jisraela pochybujú, či sú schopní zvíťaziť nad armádou  svojich minulých pánov.  Tieto pochybnosti sa vyjadrujú jasnými slovami: „ či nie sú hroby v Egypte, že si nás zobral umrieť v púšti? ! „

      Moše im prikazuje pokračovať smerom k moru, kde vystrel ruku a more sa  rozdeľuje  a vietor dno mora vysušuje. Synovia Jisraela prechádzajú  suchým morským dnom. Kolesá egyptských vojenských vozov  zlyhávajú, keď už sú na vysušenom dne mora, chcú ustúpiť, ale more sa vracia do pôvodneho stavu na rozkaz B-ha , ktorý prevádza Mošeho s vystretou rukou.

      Tóra pokračuje chválospevom Mošeho a synov Jisraela. Tento spev je zaradený do každodennej rannej modlitby.

      Aj Mirjam, sestra Mošeho a Aharona sa pripojila  k tomuto spevu s bubnom.

      Počas ďalšieho putovania trpia synovia Jisraela  nedostatkom vody. Voda je trpká a nedá sa piť.

      Je len samozrejme, že Moše sa stáva terčom sťažností národa. B-h mu prikazuje, aby do vody hodil kus dreva a voda sa zázrakom stáva pitnou. Toto miesto dostáva názov „Mara“ - t.j. trpká.

      Národ oslobodených otrokov  je zvyknutý na chlieb, ktorý mu bol  pridelený Egypťanmi a zrazu sa v púšti nachádza  bez chleba.  „Chlieb padá z neba  a má zvláštne vlastnosti: nemožno ho hromadiť, každý deň po tom, že padá rosa, na rosu padá mana. Tóra vysvetľuje, že tento názov pochádza z hebrejského  slova MAH  HU, takže je to blízke  k slovu „man“. Podľa príkazu sa mali  v piatok nabrať dve dávky, lebo v sobotu to nepadalo.  Dva barchesy na našom piatkovom stole sú na pamiatku tejto udalosti.

      Národ došiel k miestu zvanému R´FIDIM. Tento názov sa používa aj do dnešných čias a znova sa národ búri pre nedostatok vody.  Moše sa obracia na B-ha so slovami: „ Čo mám robiť s týmto národom,veď ma skoro ukameňovali“. B-h prikazuje Mošemu zhromaždiť  ľud, udrieť na skalu, odkiaľ sa vyleje dostatok vody.

      Prvým nepriateľom sa stáva  Amalek. Napriek všetkým zázrakom, ktoré sa stali a boli známe, ohrozuje národ synov Jisraela. Zázračne je porazený.  B-h prikazuje  synom Jisraela vymazať meno tohto nepriateľa z pamäti každej generácie

 

 

 

 

31. 12.  2010                                         24. Tevet 5771

 

SEDRE:  VAERA

 

 

    15 : 00 hod.        V synagóge sa  budeme učiť:   

 

      Táto sedre je druhá  v druhej knihe Tóry Šmot – Exodus. Sedra opisuje stav synov Jisraela spolu so sľubom B-žím, v ktorom bolo sľubované navrátiť tento národ do zeme predkov Avrahama, Jicchaka a Jaakova. B-h hovorí, že počul stony synov Jisraela pri tej otrockej práci, ktorou Egypťania zotročujú tento ľud.

      B-h sľubuje ich vyslobodiť, spraviť ich svojim národom a doviesť ich do zeme Kanaanu.

      B-h káže Moišemu začať proces vyslobodenia s príkazom faraonovi vypustiť národ. Moiše nechce túto úlohu prijať a argumentuje to slovami: „Veď synovia Jisraela ma neposlúchali a ako ma bude poslúchať faraon a ja som postihnutý na perách a je mi ťažko hovoriť.

      B-h odpovedá Moišemu už známu odppoveď: „Tvoj brat Aharon ti bude ústami a ty mu budeš tlmočiť moje príkazy“.

      B-h informuje Moišeho a Aharona, že faraon ich neposlúchne, ale synovia  Jisraela budú vyslobodení  a potom že Egypt bude potrestaný veľkými trestami a tak Egypťania uznajú B-žsku moc.

Nadprirodzené udalosti, ktoré boli prevedené v Egypte, aby presvedčili

faraona vypustiť synov Jisraela z otroctva:

 

l  palica Moišeho, ktorú hodil pred faraonom sa premenila na hada. Faraon sa cítil byť všemohúcim a tajil, že má ľudské potreby, preto je kázané Moišemu, choď ho stretnúť ráno, keď vychádza k Nílu potajomky vykonať ľudské potreby,

l  všetka voda riek a jazier v Egypte sa premenila na krv. Ryby zahynuli,

l  záľaha žiab po celom Egypte,

l  množstvo hmyzu, ktoré vzniklo z prachu zeme, útočilo na ľudí a dobytok v Egypte,

l  ťažký mor dobytka v Egypte,

l  osýpky ľudí a aj zvierat,

l  krupobitie a ohnivé plamene.

            Tieto nadprirodzené udalosti, ktoré slúžili ako nátlak na faraona, aby vypustil synov Jisraela z otroctva, boli predpovedané upozornením pred činom a boli zastavené , keď faraon súhlasil s odchodom otrokov. Toto sa opakovalo pri každej rane.

            Tieto javy sa nevyskytovali v priestore, kde bývali synovia Jisraela v časti Egypta zvanej Gošen, ktorá sa nachádza v hornej časti Egypta.

 

            Haftara sedre Vaera je z knihy proroka Jezechiela, ktorý žil pred dobou I. Chrámu a dostal sa do   babylonského vyhnanstva po zbúraní  I.Chrámu. Žil v meste  nazývanom Tel Aviv vedľa rieky Kvar.

            Haftara obsahuje príkaz prorokovi hroziť faraonovi – vládcovi Egypta trestami, ktorými bol trestaný jeho predchodca faraon – vládca Egypta v čase Moišeho.

 

 *****************

 

Pôst 10. Teveta – deň spoločného kadiša v Košiciach dňa 16. decembra 2010

 

 

Ako každý rok, tak aj toho roku sa uskutočnila spomienka na našich bratov a sestry, ktorí boli v priebehu 2. svetovej vojny zavraždení

 

V modliteni sme sa stretli dňa 16. 12. 2010 o 17:00 hodine. Napriek tomu, že sme boli vo veľmi úzkom kruhu, tradícia tohto významného dňa pokračovala. Ide o to,  aby aj v budúcnosti mohli všetci záujemcovia spolu povedať kadíš za tých, ktorí zahynuli na neznámych miestach a v neznámom čase.

 

Ako je už u nás zvykom, aj toho roku sme si pripomenuli ľúdí, ktorí o svoje prežitie nebojovali so zbraňou v ruke, ale  svojimi obrovskými duševnými silami, na ktoré sa tiež nesmie zabúdať.

 

Prvý, o ktorom sme hovorili, bol Felix ZADMANN, dnes 83-ročný, svetoznámy vynálezca najmodernejšej technológie merania sily a tlaku a elektronických komponentov, majiteľ úspešnej firmy VISHAY, zamestnávajúcej 16.000 ľudí a ktorej filálky sa nachádzajú vo viacerých štátoch. Felix sa začal venovať matematike v čase, keď sa schovával v úkryte 150 cm dlhom, 120 cm širokom a 50 cm hlbokom, v ktorom ale nebol sám.

 

Ďalší bol Chajim REFAEL, pochádzajúci z mesta Tesaloniky a  ktorý prežil Osvienčim. Doba hrôzy vyvolala v ňom duševné sily, ktoré venuje mládeži, ktorú sprevádza  do ťažkej doby, keď bol väzňom v pekle Osvienčima. Do svojho života zapojil hudbu, ktorou bojuje  za to, aby sa pamätalo na minulosť a verilo v budúcnosť.

 

Ďalšou bola Chana SENEŠ, ktorá odmietla požiadať  o milosť maďarský fašistický súd a bola popravená 7. 12. 1944. Prečítali sme si jej niektoré básne, ktoré sa stali časťou kultúrnej pamäti.

 

Uri ben ARIi, narodil sa v roku 1925 a hrôzy v rokoch 1933 – 1939 prežil v Nemcku. V roku 1939 stihol ešte vycestovať do Palestíny. Prišiel o celú rodinu. Vychovaný bol v mládežníckej  aliji /emigrácie/. Bol členom polovojenskej jednotky Palmach a neskôr  slúžil v izraelskej armáde, kde dosiahol hodnosť brigádneho generála. Neskôr sa stal kozulom v USA. Dnes je podnikateľom a vlastní vydavateľstvo.

 

Ako roky ubiehajú, stále sa do popredia dostáva osobnosť rabína WEISMANDELA. Bol to človek, ktorý prežil veľkú katastrófu, ale vždy sa snažil vzbudiť pozornosť ľúdí v slobodných štátoch. Burcoval ich, aby nemlčali a pomohli prenasledovaným.  Aj jeho sme si spomenuli.

 

Tiež sme si pripomenuli úryvkami z knihy „Schindlerova truhla“ udalosti z roku 1942, ktoré mohli zmeniť osud maďarských Židov – a medzi nimi aj asi 12000 košických.  Nestalo sa tak.

 

Pripomeuli sme si rôzne osudy šiestich ľudí, ktorých spojila jedna vlastnosť: boj o prežitie.

K realizácii programu prispeli Dr. Kamenský, Prof. Ing. Gálová, DrSc.,  Dr. Bäckerová a rabín Jossi Steiner.

 

Večer sa uskončil spoločnou modlitbou kadiš .

 

 

Jossi Steiner

 

 

C H A N U K A

 

Chanuka je sviatok, ktorý vznikol v roku 164 pred n. l. Bol to výsledok konfliktu medzi židovskou tradíciou a helenistickou kultúrou, keď v pozadí hrali úlohu aj ekonomické problémy. Potomkovia Alexandra Macedónskeho sa snažili zjednotiť náboženstvo obyvateľov  žijúcich v priestore, ktorí oni dobyli.  Helenizmus a grécky jazyk mali spojiť tieto národy. Aj mestá menili svoju podobu. Stávali sa gréckymi mestami. Všade bola zavedená grécka kultúra a tradícia. Boli postavené divadlá, konali sa športové hry podľa gréckeho vzoru. Výchova mládeže, najmä mestskej, smerovala k helenizmu.

Aj Erec Jisrael patril do priestoru, kde sa táto snaha mala uplatniť. Kňazi, kohanim, boli zapojení do tohto procesu spolu s obyvateľmi väčších miest. V Jeruzaleme boli bohoslužby zanedbávané a kohanim preferovali lákavé športové hry Grékov. (II Mak 4, 14-15). Panovník tej doby, Antiochus IV., zvaný Epifanes, sprísnil proces asimilácie v Erec Jisrael do tej miery, že žid, ktorý dodržiaval príkazy Tóry, ako napr. vzdelávať sa v židovskej tradícii, obriezku, dodržiavať sobotu, bol jednoducho zabitý. Zvitky Tóry sa pálili.

Jeruzalemský chrám bol znesvätený a premenovaný na Zeusov chrám. V mestskej populácii bol trend k helenizmu úspešný. Nebol prijatý na periférii, ako sa to prejavilo v dedine Modiin. Opisuje to Prvá kniha Makabejcov, 2. kapitola. Úradník a vojak prichádzali, aby po dobrom presvedčili dedinčanov obetovať nevhodnú zver na nevhodnom mieste na počesť gréckeho boha. Dedinčan menom Matitjahu týchto dvoch Grékov zabil a zbúral ich oltár. Utiekol do hôr so svojimi piatimi synmi pred očakávanou reakciou. Takto vznikol odpor, ktorý je známy pod názvom povstanie Makabejcov.

Prvá kniha Makabejcov, ktorej autor je neznámy, ale bol to schopný historik, jasne opísal boje židovských povstalcov, ktorí sa nechceli poddať helenistickému náboženstvu a chceli zachovať svoje. Toto ľudové vojsko dosiahlo stav 13 000 vojakov, ktorí poznali miestne podmienky, mali pomoc od obyvateľov a takto sa im podarilo po troch rokoch bojov potlačiť grécke vojská. Bolo to medzi rokmi 167 – 164 pred n. l.

Vrcholom tohto povstania bolo vyčistenie jeruzalemského chrámu od pohanstva. Povstalci mu navrátili pôvodný účel. Talmud v traktáte Šabat 21b dáva odpoveď na otázku „Čo je to Chanuka?“ Odpoveď znie „Dvadsiateho piateho Kisleva začína osem dní chanuky, počas ktorých sa nečítajú nekrológy a ani sa nepostí. Keď Gréci vošli do chrámu použili všetok olej chrámu. Keď sa chrámu zmocnili Chašmonejovci, našli len jeden džbán oleja, ktorý bol zapečatený  veľkňazovou pečaťou. Tento olej mal stačiť na jeden deň. Stal sa zázrak a olej vystačil na osem dní [kým vyrobili nový olej]. Úryvok v traktáte Šabat končí slovami: “Na budúci rok boli určené tieto dni za sviatočné s velebením a vďakou.“

Okrem tohto úryvku v traktáte Šabat nám zanechal  aj rabi Moše ben Majmon (1135-1204) zvaný Rambam, v jeho obsiahlom diele Jad ha-chazaka tento odkaz: „V dobe druhého chrámu, keď grécki panovníci vydali príkazy, ktoré mali zrušiť židovské náboženstvo, nedovolilo sa im študovať Tóru a plniť jej príkazy, Gréci siahli na ich majetok a na ich dcéry. Gréci vošli do chrámu a zneužili všetko čisté. Židia sa dostali do úzkych,  až sa nad nimi Boh zmiloval, synovia Chašmoneovcov zvládli Grékov a určili kráľa z kohanim, a takto navrátili kráľovstvo Izraela do ich rúk na dobu dlhšiu ako 200 rokov. To je dôvod, prečo mudrci tej doby určili osem dní, ktoré sa začínajú 25. Kisleva, pre radosť, velebenie a zapaľovanie svetiel večer pri otvoroch domu (dvere a okná) a takto šíriť zázrak jednej malej nádoby oleja.“

Zvyk Chanuky:  v modlitbách počas Chanuky sa hovorí al ha-nisim a celý halel. Po jedle pridávame k požehnaniu al ha-nisim. V piatok večer zapaľujeme najprv  sviečky Chanuky a potom šabatové sviečky.

 

Zapaľovanie chanukových sviečok  v roku  5771  (2010)

 

1 sviečka v stredu          1.12.2010           25. Kislev        17:00 hod.

2 sviečky vo štvrtok       2.12.2010           26. Kislev        17.00. hod

3 sviečky v piatok          3.12.2010           27. Kislev        15:15  hod. - pred šabatom

4 sviečky v sobotu         4.12.2010           28. Kislev        16:35 hod – po skončení šabatu

5 sviečok v nedeľu         5.12.2010           29. Kislev        17:00 hod.

   6 sviečok v pondelok      6.12,2010           30. Kislev        17:00 hod.

       7 sviečok v utorok          7.12. 2010           1. Tevet        17:00 hod.

       8 sviečok v stredu          8.12.2010            2. Tevet        17:00 hod.

 

 

Prajeme príjemnú chanuku.

 

 

 

 

 

 

*****************

 

 

Čo sa kedy  a ako robí na Chanuku

 

Chanuka sa začína  25. Kisleva, t. r. 2010  je to  1. decembra. Prvú sviečku zapaľujeme o 17:00 hod.

 

Ako zapaľujeme:  Zapaľujeme pomocnou sviečkou, tzv. šamesom. Prvú sviečku kladieme na prvé miesto vpravo. Na druhý deň druhú sviečku kladieme zľava a po ďalšie večery pokračujeme zapaľovaním zľava.

 

Aké požehnania sa hovoria: prvý večer hovoríme všetky tri požehnania, v ostatné dni iba prvé dva.

 

Postavenie žien počas Chanuky: Ženy sa počas horenia sviečok majú zdržať akejkoľvek činnosti. V prípade, že nie je v domácnosti muž, môžu zapáliť sviečky a hovoriť požehnania.

 

Chanuka a piatok: V tento deň zapaľujeme najprv sviečky chanuky, a to 5 minút pred začiatkom šabatu.  V Košiciach to bude 3. 12. 2010 o 15:17 hod. - šabatové sviečky budeme zapaľovať o 15:22 hod. Po zapálení šabatových sviečok nie je prípustné zapaľovanie chanukových.  V sobotu zapaľujeme chanukové sviečky po ukončení šabatu, t.j . po 16:53 hod.

 

Chanukový svietnik – tzv. chanukija:  pokiaľ ho v domácnosti nemáme, chanukové sviečky môžeme zapaľovať aj na inom  predmete, má to byť ale na rovnej ploche. Tzv.  šamesa kladieme bokom.

Počas horenia sviečok sa zdržiavame akejkoľvek činnosti.

 

Požehnania pred  zapaľovaním  chanukových sviečok

 

Baruch ata adonaj  elohenu melech haolam ašer kidšanu b´micvotav v civanu l´hadlik ner šel Chanuka

Požehnaný si Ty hospodine, B-že náš,kráľu sveta, ktorý si nás posvätil k tvojim príkazom a prikázal si nám zapáliť sviečku Chanuka

 

Baruch ata adonaj elohenu melech haolam šeasa nissim laavotejnu bajamim hahem bazman haze

Požehnaný si Ty hospodine, B-že náš, kráľu sveta, ktorý si spravil zázraky našim otcom v týchto dňoch a vtejto dobe

 

Tieto požehnania  sa hovoria každý deň pred zapaľovaním sviečok Chanuky. Prvý deň alebo prvýkrát, keď zapaľujeme sviečky v roku má sa pridať tretie požehnanie – b´roche:

 

Baruch ata adonaj elohenu  melech haolam šehechejanu  v´kijmanu v´higijanu lazman haze

Požehnaný si Ty hospodine, B-že náš, kráľu sveta, ktorý nám dal schopnosť žiť a zachoval nás a dal nám dožiť túto dobu

 

Pri  zapaľovaní sa hovorí:

Tieto sviečky zapaľujeme za zázraky , za divy a za spasenie a za vojny,  ktoré si privodil našim otcom a týchto dňoch a v tej dobe. S tvojimi kňazmi /kohanim/, svätými a po všetky 8 dní Chanuky  sú tieto sviečky posvätené a máme dovolené ich používať  /na iný účel/, len sa nich pozerať a týmto ti ďakovať a velebiť tvoje veľké meno za tvoje zázraky, za tvoje divy a za spásu.

 

- 2 -

 

Hanerot halalu anachnu madlikim  al hanissim v´al haniflaot v´al hatšuot v´al hamilchamot šeasita laavotenu bajamim hahem bazman haze al jdej kohanecha hakdošim  v´chol šmonat  j´mej chanuka hanerot halalu kodeš hem v´ejn lanu l´šut l´hištameš bahem. Ela lirotan b´lvad, k´dej l´hodot l´šimcha hagadol al nisecha v al niflootecha v´al j´šuatecha.

 

Počas Chanuky  k modlitbe Amida /šamenesre/ a k požehnaniu po jedle sa  pridáva toto:

al hanissim

Za divy a zázraky , za oslobodenie a za hrdinstvá, za pomoc a za vojny, ktoré si privodil našim otcom v týchto dňoch a v tejto dobe.

V dobe Matetjahu syna Jochanana veľkňaza z Chašmonejovcov a jeho synov, keď povstali proti gréckemu kráľovstvu to zlomyseľné na tvoj národ Jisrael, nútiac ho, aby zabudol na tvoju Tóru a odvrátil ich od zákonov tvojej vôle. A ty si v hojnom milosrdenstve včas prispel v ih tiesni, spravoval si ich spor, rozhodol si ich spor a pomstil ich. Dal si silných do rúk slabých, početných do rúk malého množstva, nečistých do rúk čistých, zlomyselných do rúk spravodlivých. Hriešnikov do rúk tých, ktorí sa zaoberajú tvojou Tórou. Sebe si získal veľké a sväté meno vo svojom svete. Tvojmu národu si priniesol spásu a poskytol si veľkú pomoc v tých dňoch. A potom vkročili tvoji synovia do tvojho Domu, vyčistili tvoj Chrám, očistili svätiňu tvoju a zapálili sviečky vo dvore. Ustanovili osem dní Chanuky  ako vďaku tebe a na chválu tvojmu veľkému menu.

 

 

MAOZ  CU R

 

Báseň Maoz Cur pochádza z 13.  storočia. Jej autorom je Mordechaj z Nürenbergu. Meno autora je zakódované v začiatočných písmenách každej slohy. Pri čítaní básne zhora každé prvé písmeno tvorí meno Mordechaj. V tejto dobe boli Židia v Nemecku utláčaní  a v poslednom verši je narážka na „červené“, čo mohlo označovať  aj Fridricha Barbarosu , ktorý bol známy červenou bradou a tiež bol známy aj ako organizátor 3. križiackej výpravy.

Melódia, na ktorú sa báseň spieva pochádza z troch nemeckých ľudových piesní z 15.  a 16. storočia.

 

I.       téma:  Túžba po znovuvýstavbe Chrámu

Ty, moja pevnosť, si skalou mojej spásy

Teba je vhodné chváliť

Založ dom mojich modlitieb

Tam budem obetovať obeť vďaky

Včas priprav záhubu pre preklínajúceho  nepriateľa  /národa Jisrael/

Vtedy ukončím spevom žalmu obnovenie oltára

 

II.    téma:  Chvála za vyslobodenie národa z egyptského otroctva

Zla sa moja duša nasýtila

V  žiali sa mi sa mi sila končila

Môj život bol strpčený v ťažkej práci

V otroctve kráľovstva Egypta

A tvojou veľkou rukou

Si vyslobodil vzácnosť /národ synov Jisraela/

Vojsko faraóna a celý jeho rod

Klesli ako kameň do hĺbin.

 

III. téma:  Návrat z Babylonu po vyhnanstve a zbúraní 1. Chrámu

- 3 -

 

Do chrámu svätého si ma doniesol

A ani tam nebolo pokoja

A došiel nepriateľ utláčajúci / babylonský kráľ Nabuchadnezor/

A odvliekol ma do vyhnanstva

Lebo som  cudzích /bohov/ zbožňoval

A víno otravy /pohanské/ som pil /nalial/ skoro som zmizol

Z  Babylona Zrubavel /vodca návratu/

Ma spasil po sedemdesiatich /rokoch/

 

            IV. téma: Spása v Purime

On chcel odťať Cyprus /názov hrdého Mordechaja/

Agagi syn Hamdata  /Haman/

A stala sa mu pascou a jeho pýcha  zanikla

Hlavu pravého /názov Mordechaja vo zvitku Ester /si vyzdvihol

a meno nepriateľa vymazal

Množstvo jeho synov, to jeho bohatstvo na strom si vyvesil

 

            V. téma: Doba Chašmonejovcov a sviatok Chanuka

Gréci sa na mňa vrhli

Vtedy v dni Chašmonejovcov

Zbúrali ohrady /miest/ a veže /strážne/

A znečistili všetok olej /v Chráme/

Z pozostatkov krčahov sa stal zázrak /8 dní horenia/

Ružiam / národ ruží medzi tŕním/

Synovia vedomostí určili osem dní spevu

 

            VI. téma: Želanie pre budúcu spásu

Odhaľ svoje sväté rameno

priblíž dobu spásy

pomsti svojho služobníka od národa hnevu

Lebo čas je nám dlhý a nie je koniec dní zla

Zatlač /tých, ktorí patria/ Edomu do tieňa smrti

A postav nám pastorov siedmych /podľa proroka/

/Micha 5, 4.5 vodcovia ľudu/

  2 . verzia:

Zatlač  Admona / admon – červený/ - básnik myslí Fridricha Barbarosu známeho červenou bradou, ktorý organizoval 3. križiacku výpravu a utláčal židovské obyvateľstvo

 

 

***********************

 

 

MOJZ  CUR  J´ŠUOSI     

 

 po aškenázsky:

 

 

Mojz  cur j´šuosi lćho noe l´šabeach

tikojn bejs tfilosi v šom tojdo nźabeach

l´ejs tochin matbeach micor hamnabeach

ou egmojr b´šir mimojr chanukas hamizbeach

 

 

 

 

po hebrejsky:

 

 

Maoz cur jšuati l´cha naeh lšabeach

tikon bet tfilati v´šom toda n´zabeach

l´et tachin matbeach micar hamnabeach

az egmojr b´šir mizmor chanukat hamizbeach

 

 

 

preklad  1. verša:

 

 

Pevnosť, skala, moja spása. Teba je vhodné velebiť

postav chrám mojich modlitieb a tam budeme

obetovať obete vďaky

Na čas priprav záhubu utlačovateľa, ktorý ťa preklína,

až vtedy skončím s piesňou a spevom obnovíme oltár

  

 

*********************

 

 

 

 

 

19.11. 2010                                 12. Kislev 5771

 

 

 

 

SEDRE  VAJIŠLACH

 

 

 

15:00 hod.    V synagóge sa učíme:

 

l        Jaakov  sa vracia z exilu do zeme, ktorá mu bola sľúbená po 20-tich rokoch pobytu u Levana, kde si založil rodinu a nadobudol majetok,

 

l        čaká ho stretnutie s bratom Esavom, ktorý možno nezabudol na konflikt medzi nimi. Ako sa Jaakov pripravuje na toto stretnutie,

 

l        neočakávané nočné stretnutie  s neznámym mužom pri prechode  potoka Jabok,

 

l        zápas s neznámym mužom, ktorý mu mení meno: „ miesto Jaakova budeš Jisrael“. Význam nového mena,

 

l        názvy miest v dnešnom Jisraeli a ich význam,

 

l        Jaakov prichádza do Š´chemu a kupuje pôdu,

 

l        Dina, Šimon, Levi a udalosti v Š´cheme,

 

l        Rachel umiera pri pôrode Benjamína,

 

l        jediná z matiek je pochovaná v osobitnom hrobe južne od Jeruzalema pred Bet Lechemom. Čo hovoril o tomto hrobe Jermijahu, prorok, ktorý bol prítomný pri zániku 1. Chrámu

 

 

 

 

12.       11.2010                                            5. Kislev 5771

 

 

SEDRE  VAJECE

 

 

15:00 hod.         V SYNAGÓGE  DNES  NA  PROGRAME:

 

 

 

l        Jaakov sa vydáva na cestu do Padam Aramu  (dnes v severnej časti Sýrie pri tureckých hraniciach),

 

l        Jicchak  prikazuje Jaakovovi nájsť si ženu tam, odkiaľ pochádza jeho matka Rivka,

 

l        požehnáva ho tým, aby mu B-h dal požehnanie Avrahama (tieto udalosti sa nachádzajú v sedre z minulého týždňa Toldot),

 

l        sen o rebríku, ktorý siaha od zeme po nebesia a anjeli po ňom chodia,

 

l        B-h v tomto sne žehná Jaakova , že sa bude množiť a všetky národy budú jeho zásluhou požehnané,

 

l        Jaakov sa blíži k cieľu svojej cesty. Stretnutie s Rachel pri studni. Ako toto stretnutie komentuje Josefus Flavius – Josef ben Matetjahu,

 

l        Lavan manipuluje s Jaakovom. Namiesto sľúbenej dcéry Rachel dáva mu za ženu Leu,

 

l        význam mien synov tejto rodiny,

 

l        ostrý dialóg medzi Lavanom a Jaakovom,

 

l        prečo bolo potrebné oznámiť meno miesta aj aramejsky J´gar sahaduta a aj hebrejsky Galed?

 

 

 

 

 

Modlitby počas jesenných sviatkov roku 5771  

   ( september – október 2010)

 

 

Dátum	Synagóga	Čas	Sviatok – modlitby
5.9.	Krmanova	07:00	Sliches  1. deň
8.9.	Krmanova	07:00	Sliches – erev Roš hašana
8.9.	Puškinova	18:45	Roš hašana – arvit   (večerná modlitba)
9.9.	Puškinova	08:30	Roš hašana – 1. deň – šachrit ( ranná modlitba)
9.9.	Puškinova	10:00	Trúbenie na šofar
9.9.			Tašlich
9.9.	Puškinova	18:45	Mincha   ( podvečerná modlitba )
9.9.	Puškinova	19:50	Roš hašana – arvit
10.9.	Puškinova	08:30	Roš hašana – 2. deň – šachrit
10.9.	Puškinova	10:00	Trúbenie na šofar
10.9.	Puškinova	18:45	Mincha
10.9.	Puškinova	19:50	Arvit
12.9.	Krmanova	07:00	Pôst Gedalia - Sliches
17.9.	Krmanova	07:00	Erev Jom kipur – Sliches
17.9.	Puškinova	18:30	Jom kipur – Kol Nidrej
18.9.	Puškinova	08:30	Jom kipur – šachrit
18.9.	Puškinova	12:00	MAZKIR
18.9.	Puškinova	17:30	Mincha a Neila
18.9.	Puškinova	19:30	Arvit – koniec pôstu
22.9.	Krmanova	18:30	Erev Sukot – - 1. deň -arvit
23.9.	Krmanova	08:30	Sukot – 1. deň – šachrit
23.9.	Krmanova	18:00	Mincha
23.9.	Krmanova	19:30	Arvit
24.9.	Krmanova	08:30	Sukot – 2. deň  šachrit
24.9.	Krmanova	18:00	Mincha
24. 9.	Krmanova	19:30	Arvit
25.9.	Krmanova	08:30	Šabat Chol hamoed
26.-28.9	Krmanova	07:00	Chol hamoed -šachrit
29.9.	Krmanova	07:00	Hošano rabo – šachrit
29.9.	Krmanova	18:00	Šmini aceret – arvit
30.9.	Krmanova	08:30	Šmini aceret - šachrit
30.9.	Krmanova	10:00	MAZKIR
30.9.	Krmanova	18:30	Mincha
30.9.	Krmanova	19:00	Simchat Tora – arvit
1.10.	Krmanova	08:30	Simchat Tora – šachrit
1.10.	Krmanova	18:00	Simchat Tóra  -mincha

     

Všetkým členom našej komunity želáme, aby úprimné modlitby boli vypočuté a aby všetci mali dobrý nový rok.

 

 

SHANA  TOVA  KSIVO  CHASIMO TOIVO

 

Jossi Steiner, rabin                                 Predstavenstvo ŽNO Košice

 

 

 

5. 11. 2010                                               28.  Chešvan 5771

 

 

SEDRE :   TOLDOT

 

 

 

 

 

 15 : 00 hod.       V synagóge dnes na programe:

 

                         

 

 

l        Prvorodenstvo za šošovicový prívarok. Čo na to halacha?

 

l        Jicchak, Rivka, Avimelech a problém peknej ženy,

 

l        príčina politickej dohody medzi Jicchakom  a Avimelechom,

 

l        Beer Ševa, pôvod mena: siedma studňa alebo miesto sprisahania?

 

l        Jicchak sa chystá žehnať svojho syna Esava a Rivka má iný názor,

 

l        <