Hidden Child
|
The Hidden Child Slovakia- skupina Hidden Child Košice
Občianske združenie osôb, ktoré ako deti prežili holokaust. Kontakty: Nadežda Lambertová, vedúca skupiny Telefón: 00421 905510064, 00421556320490 Mail: [email protected] |
|
Slávnostný prejav vedúcej skupiny Ukrývané dieťa Košice pri príležitosti 20.výročia vzniku organizácie:
Vážené slávnostné zhromaždenie !
Dnešným stretnutím si košická skupina Ukrývané dieťa pripomína 20.výročie svojho vzniku.Prvýkrát sme sa zišli na jar v r.1993 v klubovni tunajšej ŽNO na podnet doc.ing. Ondreja Filu CSc. Zišlo sa nás asi päť, boli sme plní očakávania, navzájom sme sa nie veľmi poznali. Aké boli pohnútky k tomuto stretnutiu a čo nás vlastne spájalo? Odpoveď je prostá, ale jej obsah je nadmieru ťaživý.Spájali nás spomienky na tragické obdobie rokov 1939-45, v ktorom sa ocitla židovská komunita na Slovensku a v celej Európe. Zázrakom sme prežili tieto roky ako deti a zachránili sme sa väčšinou ukrývaním. Dočkali sme sa oslobodenia v r. 1945, no ďalší politický vývoj zapríčinil, že naše ukrývanie celkom neskončilo, len nadobudlo inú podobu. Uzavreli sme sa do seba, v rodinách sa o prežitých hrôzach rozprávalo len útržkovito a v spoločnosti najbližších ľudí ako sú spolužiaci či kolegovia v práci, sme o tom takmer nikdy nehovorili. Prešlo päťdesiat rokov a začali sme cítiť potrebu vydať svedectvo o dobe, keď nenávisť a zloba úspešne kráčali touto krajinou. Zmena režimu v r.1989 nám priniesla možnosť pomaly a veľmi opatrne vychádzať z našich neviditeľných duševných úkrytov. Vyrozprávať sa z prežitých hrôz nám umožnilo práve založenie organizácie Hidden Child v decembri r.1992 v Prahe,t.č. ešte na česko-slovenskej báze. Neskôr v r.1993 na jar vznikla skupina Ukrývané dieťa v Košiciach s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedomujeme si, že sme poslední očití svedkovia holokaustu, čo umocňuje našu potrebu až povinnosť rozprávať a vydávať svedectvá. Prežitá trauma je hlboko zakorenená v našej duši a nemôžme zabudnúť ani na beštiálne zavraždených našich blízkych a tiež ani na statočných ľudí, našich záchrancov, ktorí nám v tých neľudských časoch pomáhali.
Prvoradou úlohou novej organizácie bolo vyhľadávanie ukrývaných detí a umožniť im vzájomné stretnutia, aby nikto nebol so svojimi smutnými spomienkami sám. Ďalej vyhľadávať našich záchrancov, aby vedeli, že sme nezabudli, čo pre nás urobili. Vyzdvihovať ich statočnosť a odvahu, dávať ich za príklad najmä mladej generácii. Tešíme sa, že niekoľko ich detí sedí tu medzi nami a my im aj pri tejto príležitosti vyslovujeme naše veľké „ďakujeme“, veď ich rodičia riskovali pre našu záchranu svoj život aj život svojich rodín.
Podstatnou stránkou činnosti skupiny Ukrývané dieťa Košice je pripomínanie si pamiatky umučených našich blízkych a nezabudnúť na nich. Postaviť sa na odpor a čeliť všetkým prejavom nenávisti a snahám o skresľovanie a zahmlievanie nami prežitého obdobia fašizmu. Zorganizovali sme pre verejnosť niekoľko podujatí s touto tematikou. Za veľmi dôležité pokladáme stretnutia s mládežou, ktoré napomáhajú k tomu, aby si mladí ľudia vytvorili pravdivý obraz o udalostiach rokov 1939-45 a aby spoznali ľudí, ktorí to prežili.
Vážení prítomní! Nebudem podrobne vymenúvať a popisovať rôznorodú činnosť košickej skupiny The Hidden Child. Dočítate sa o nej v knihe, ktorá bude ešte dnes predstavená. Rada by som ale vyzdvihla tú skutočnosť, že za úspechy v našej činnosti vďačíme predovšetkým obetavosti členov skupiny, a ich presvedčeniu, že robíme dobrú a užitočnú vec. Naše postavenie a poslanie v spoločnosti je nezastupiteľné.
Ďalej mi dovoľte z tohto miesta bez nadsádzky konštatovať, že sme mali šťastie na vedúce osobnosti našej organizácie, na našich predsedov.Bez ich oddanosti organizácii, zanietenosti a nápaditosti v činnosti by sme asi nedosiahli tú úspešnosť v živote skupiny, akú dnes vidíme. Prvý predseda, doc. ing. Ondrej Filo Csc, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami, bol múdrym, veľmi slušným a rozhľadeným človekom. Familárne sme ho volali Otec-zakladateľ. Dal nás dokopy a nasmeroval k plneniu úloh , ktoré boli formulované v decembri r.1992 v Prahe . A celých prvých päť rokov sme pod jeho vedením pracovali súbežne s organizáciou Hidden Child v Českej republike.
Spoločný štát Čechov a Slovákov sa rozpadol, no my sme aj naďalej pokračovali po čsl. línii. Vďaka patrí zakladateĺke tohto hnutia p.Eve Benešovej, prvej predsedníčke organizácie Hidden Child v bývalom Česko-Slovensku.Tešíme sa, že naše kontakty a výmena skúseností s priateĺmi v Prahe pretrváva. Veĺmi si to vážime a vnútorne nás to obohacuje. Našim želaním je, aby sme takto pokračovali aj v budúcnosti. V r.1998- 2006 viedla organizáciu Judr.Eva Bäckerová .
Svojou neúnavnou aktivitou a pracovitosťou naplno rozvinula jej činnosť. Vzrástol počet registrovaných preživších členov a rôznymi akciami sme prenikli do povedomia verejnosti. Má zásluhu aj na sformovaní bratislavskej skupiny ukrývaných detí, a tak sa pred päťnástimi rokmi podarilo ustanoviť oficiálne organizáciu The Hidden Child Slovensko ako občianske združenie a zaregistrovať na Ministerstve vnútra.
Bol to významný medzník v živote našej košickej skupiny.Prvou predsedníčkou celoslovenskej organizácie sa stala naša dovtedajšia členka Mudr. Eva Janovicová. Dočkali sme sa konečne zastrešenia a oficiálneho uznania zo strany štátnych orgánov.Vyriešili sa mnohé legislatívne problémy. V súčasnosti, pod vedením terajšej predsedníčky PhDr.Anity Podhornej sa tešíme zo spoločných akcií a možností stretávať sa. Je nám spolu dobre a vzájomne sa obohacujeme o skúsenosti z činnosti a uvažujeme o ďalších spoločných podujatiach.
V r.2006-2012 viedla skupinu The Hidden Child Košice veľmi obetavá predsedníčka, prof.ing.Mirjam Gálová DrSc. Pod jej vedením sa naďalej pokračovalo v otváraní sa smerom k verejnosti, najmä podujatiami v obnovenej synagóge na Puškinovej ul. Taktiež zužitkovala svoje skúsenosti univerzitnej profesorky smerom dovnútra, k členom skupiny realizáciou projektov v oblasti uvedomenia si vlastnej identity, poznávacích zájazdov a klubovej činnosti spolu so zriadením knižnice.
Vážení prítomní! Ak mám stručne bilancovať dvadsaťročnú činnosť skupiny Ukrývané dieťa Košice, tak si dovolím konštatovať, že bola veľmi bohatá,úspešná a najmä užitočná nielen pre samotných členov skupiny, ale aj pre širokú verejnosť mesta Košice. V plnení úloh, ktoré sme si pri založení predsavzali, nás výrazne od začiatku podporovala tunajšia ŽNO. Všetci čelní funkcionári a členovia predstavenstva nám vychádzali vždy v ústrety.Sme im vďační za poskytnuté priestory a tiež občasnú finančnú pomoc, ak o ňu požiadame. Želáme si, aby tieto dobré vzťahy pretrvali aj naďalej. Tiež si ceníme spoluprácu s ďalšími organizáciami ako sú B´nai B´rith a Združenie Ester.Podporujeme sa navzájom pri organizovaní rôznych akcií a vychádzame si v ústrety. Nech sa nám v tejto spolupráci aj v ďalších rokoch dobre darí !
Milí priatelia! Na záver mi dovoľte popriať Vám všetkým tu prítomným pekné zážitky z dnešného podujatia. Napriek tomu, že si hovoríme ukrývané deti a väčšinu života máme za sebou, stále sme čulí, veselí a nápadití. Stretnutie k 20.výročiu vzniku našej organizácie sme pripravovali s veľkým zanietením a potrebou pozrieť sa na uplynulé roky. Nezabúdajme na našich členov, ktorí sa dnešného dňa nedožili.Venujme im aspoň tichú spomienku. My pokračujeme ďalej v činnosti našej skupiny. Zaželajme si navzájom hodne zdravia do budúcnosti a pohodu pri ďalších našich stretnutiach. Prajem Vám pekné dnešné odpoludnie, ďakujem za pozornosť.
Grünmannová Katarína, 9.okt.2013 vedúca skupiny Ukrývané dieťa Košice
Vážené slávnostné zhromaždenie !
Dnešným stretnutím si košická skupina Ukrývané dieťa pripomína 20.výročie svojho vzniku.Prvýkrát sme sa zišli na jar v r.1993 v klubovni tunajšej ŽNO na podnet doc.ing. Ondreja Filu CSc. Zišlo sa nás asi päť, boli sme plní očakávania, navzájom sme sa nie veľmi poznali. Aké boli pohnútky k tomuto stretnutiu a čo nás vlastne spájalo? Odpoveď je prostá, ale jej obsah je nadmieru ťaživý.Spájali nás spomienky na tragické obdobie rokov 1939-45, v ktorom sa ocitla židovská komunita na Slovensku a v celej Európe. Zázrakom sme prežili tieto roky ako deti a zachránili sme sa väčšinou ukrývaním. Dočkali sme sa oslobodenia v r. 1945, no ďalší politický vývoj zapríčinil, že naše ukrývanie celkom neskončilo, len nadobudlo inú podobu. Uzavreli sme sa do seba, v rodinách sa o prežitých hrôzach rozprávalo len útržkovito a v spoločnosti najbližších ľudí ako sú spolužiaci či kolegovia v práci, sme o tom takmer nikdy nehovorili. Prešlo päťdesiat rokov a začali sme cítiť potrebu vydať svedectvo o dobe, keď nenávisť a zloba úspešne kráčali touto krajinou. Zmena režimu v r.1989 nám priniesla možnosť pomaly a veľmi opatrne vychádzať z našich neviditeľných duševných úkrytov. Vyrozprávať sa z prežitých hrôz nám umožnilo práve založenie organizácie Hidden Child v decembri r.1992 v Prahe,t.č. ešte na česko-slovenskej báze. Neskôr v r.1993 na jar vznikla skupina Ukrývané dieťa v Košiciach s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedomujeme si, že sme poslední očití svedkovia holokaustu, čo umocňuje našu potrebu až povinnosť rozprávať a vydávať svedectvá. Prežitá trauma je hlboko zakorenená v našej duši a nemôžme zabudnúť ani na beštiálne zavraždených našich blízkych a tiež ani na statočných ľudí, našich záchrancov, ktorí nám v tých neľudských časoch pomáhali.
Prvoradou úlohou novej organizácie bolo vyhľadávanie ukrývaných detí a umožniť im vzájomné stretnutia, aby nikto nebol so svojimi smutnými spomienkami sám. Ďalej vyhľadávať našich záchrancov, aby vedeli, že sme nezabudli, čo pre nás urobili. Vyzdvihovať ich statočnosť a odvahu, dávať ich za príklad najmä mladej generácii. Tešíme sa, že niekoľko ich detí sedí tu medzi nami a my im aj pri tejto príležitosti vyslovujeme naše veľké „ďakujeme“, veď ich rodičia riskovali pre našu záchranu svoj život aj život svojich rodín.
Podstatnou stránkou činnosti skupiny Ukrývané dieťa Košice je pripomínanie si pamiatky umučených našich blízkych a nezabudnúť na nich. Postaviť sa na odpor a čeliť všetkým prejavom nenávisti a snahám o skresľovanie a zahmlievanie nami prežitého obdobia fašizmu. Zorganizovali sme pre verejnosť niekoľko podujatí s touto tematikou. Za veľmi dôležité pokladáme stretnutia s mládežou, ktoré napomáhajú k tomu, aby si mladí ľudia vytvorili pravdivý obraz o udalostiach rokov 1939-45 a aby spoznali ľudí, ktorí to prežili.
Vážení prítomní! Nebudem podrobne vymenúvať a popisovať rôznorodú činnosť košickej skupiny The Hidden Child. Dočítate sa o nej v knihe, ktorá bude ešte dnes predstavená. Rada by som ale vyzdvihla tú skutočnosť, že za úspechy v našej činnosti vďačíme predovšetkým obetavosti členov skupiny, a ich presvedčeniu, že robíme dobrú a užitočnú vec. Naše postavenie a poslanie v spoločnosti je nezastupiteľné.
Ďalej mi dovoľte z tohto miesta bez nadsádzky konštatovať, že sme mali šťastie na vedúce osobnosti našej organizácie, na našich predsedov.Bez ich oddanosti organizácii, zanietenosti a nápaditosti v činnosti by sme asi nedosiahli tú úspešnosť v živote skupiny, akú dnes vidíme. Prvý predseda, doc. ing. Ondrej Filo Csc, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami, bol múdrym, veľmi slušným a rozhľadeným človekom. Familárne sme ho volali Otec-zakladateľ. Dal nás dokopy a nasmeroval k plneniu úloh , ktoré boli formulované v decembri r.1992 v Prahe . A celých prvých päť rokov sme pod jeho vedením pracovali súbežne s organizáciou Hidden Child v Českej republike.
Spoločný štát Čechov a Slovákov sa rozpadol, no my sme aj naďalej pokračovali po čsl. línii. Vďaka patrí zakladateĺke tohto hnutia p.Eve Benešovej, prvej predsedníčke organizácie Hidden Child v bývalom Česko-Slovensku.Tešíme sa, že naše kontakty a výmena skúseností s priateĺmi v Prahe pretrváva. Veĺmi si to vážime a vnútorne nás to obohacuje. Našim želaním je, aby sme takto pokračovali aj v budúcnosti. V r.1998- 2006 viedla organizáciu Judr.Eva Bäckerová .
Svojou neúnavnou aktivitou a pracovitosťou naplno rozvinula jej činnosť. Vzrástol počet registrovaných preživších členov a rôznymi akciami sme prenikli do povedomia verejnosti. Má zásluhu aj na sformovaní bratislavskej skupiny ukrývaných detí, a tak sa pred päťnástimi rokmi podarilo ustanoviť oficiálne organizáciu The Hidden Child Slovensko ako občianske združenie a zaregistrovať na Ministerstve vnútra.
Bol to významný medzník v živote našej košickej skupiny.Prvou predsedníčkou celoslovenskej organizácie sa stala naša dovtedajšia členka Mudr. Eva Janovicová. Dočkali sme sa konečne zastrešenia a oficiálneho uznania zo strany štátnych orgánov.Vyriešili sa mnohé legislatívne problémy. V súčasnosti, pod vedením terajšej predsedníčky PhDr.Anity Podhornej sa tešíme zo spoločných akcií a možností stretávať sa. Je nám spolu dobre a vzájomne sa obohacujeme o skúsenosti z činnosti a uvažujeme o ďalších spoločných podujatiach.
V r.2006-2012 viedla skupinu The Hidden Child Košice veľmi obetavá predsedníčka, prof.ing.Mirjam Gálová DrSc. Pod jej vedením sa naďalej pokračovalo v otváraní sa smerom k verejnosti, najmä podujatiami v obnovenej synagóge na Puškinovej ul. Taktiež zužitkovala svoje skúsenosti univerzitnej profesorky smerom dovnútra, k členom skupiny realizáciou projektov v oblasti uvedomenia si vlastnej identity, poznávacích zájazdov a klubovej činnosti spolu so zriadením knižnice.
Vážení prítomní! Ak mám stručne bilancovať dvadsaťročnú činnosť skupiny Ukrývané dieťa Košice, tak si dovolím konštatovať, že bola veľmi bohatá,úspešná a najmä užitočná nielen pre samotných členov skupiny, ale aj pre širokú verejnosť mesta Košice. V plnení úloh, ktoré sme si pri založení predsavzali, nás výrazne od začiatku podporovala tunajšia ŽNO. Všetci čelní funkcionári a členovia predstavenstva nám vychádzali vždy v ústrety.Sme im vďační za poskytnuté priestory a tiež občasnú finančnú pomoc, ak o ňu požiadame. Želáme si, aby tieto dobré vzťahy pretrvali aj naďalej. Tiež si ceníme spoluprácu s ďalšími organizáciami ako sú B´nai B´rith a Združenie Ester.Podporujeme sa navzájom pri organizovaní rôznych akcií a vychádzame si v ústrety. Nech sa nám v tejto spolupráci aj v ďalších rokoch dobre darí !
Milí priatelia! Na záver mi dovoľte popriať Vám všetkým tu prítomným pekné zážitky z dnešného podujatia. Napriek tomu, že si hovoríme ukrývané deti a väčšinu života máme za sebou, stále sme čulí, veselí a nápadití. Stretnutie k 20.výročiu vzniku našej organizácie sme pripravovali s veľkým zanietením a potrebou pozrieť sa na uplynulé roky. Nezabúdajme na našich členov, ktorí sa dnešného dňa nedožili.Venujme im aspoň tichú spomienku. My pokračujeme ďalej v činnosti našej skupiny. Zaželajme si navzájom hodne zdravia do budúcnosti a pohodu pri ďalších našich stretnutiach. Prajem Vám pekné dnešné odpoludnie, ďakujem za pozornosť.
Grünmannová Katarína, 9.okt.2013 vedúca skupiny Ukrývané dieťa Košice
|
„Čo so spomienkami našimi?“
O knihe vydanej pri príležitosti 20. výročia košickej skupiny The Hidden Child – Ukrývané dieťa Slovensko |
|
V našej košickej skupine Ukrývaných detí sa zrodila myšlienka, aby sme pri príležitosti dvadsiatich rokoch našej činnosti napísali publikáciu o nás a o našom živote v rokoch 2. svetovej vojny a holokaustu. Zo začiatku boli síce úvahy o tom, či je to potrebné, či sa máme do toho pustiť alebo nie, či budeme schopní tento projekt zrealizovať alebo nie a pod. Tieto úvahy trvali tak 2 – 3 mesiace – asi od novembra 2012 do januára 2013. Myšlienka nás však neopúšťala, postupne dozrievala a pretavila sa do konkrétnej podoby: definitívne sme sa rozhodli, že áno, že sa do toho pustíme.
Keď sa ma naša vedúca skupiny Katarína Grünmannová opýtala, či som ochotná postaviť sa na čelo realizačného tímu - redakčnej rady - neuvažovala som ani chvíľu a bez váhania som súhlasila. To isté urobili moje priateľky Mirjam Gálová a Nadežda Lambertová. Prvýkrát sme sa zišli vo februári 2013 a vytvorili sme výbornú pracovnú trojicu. K realizácii knihy aktívne pristúpila aj Katarína Grünmannová a po asi 5-mesačnej intenzívnej práci predkladáme výsledok nášho snaženia.
Zo začiatku každá z nás mala svoju vlastnú predstavu o tom, čo má kniha obsahovať a ako má kniha vyzerať. No dali sme hlavy dokopy, dohodli sa na niektorých detailoch a výsledok je na svete. K práci sme pristupovali veľmi zodpovedne, nič sme neponechávali na náhodu, na „potom“, „neskôr“. S pánom vydavateľom sme si dohodli termíny a snažili sme sa ich dodržať. Cieľ bol jasne stanovený: kniha musí byť prezentovaná k nášmu 20-ročnému jubileu, teda 9. októbra 2013.
Nevšednosťou upútala samotná obálka: prasklina jedného betónového bloku berlínskeho centrálneho pamätníka holokaustu, ktorý sa nachádza neďaleko Brandenburskej brány. Tá praklina, narúšajúca dokonalú hladkosť povrchu, symbolizuje prasklinu v našich životoch, ktorá je nezahladiteľná, ale hrana toho bloku pokračuje, hoci už narušená ďalej, ako naše životy. A o nich a prasklinách v nich hovorí táto kniha, ktorá chce i vyjadriť našu vďačnosť tým, vďaka ktorým tá naša čiara mohla mať pokračovanie, našim záchrancom, ako i spomienku na všetkých tých našich blízkych ktorých sme stratili...
Titul „Čo so spomienkami našimi?“ sme zobrali z názvu diskusného príspevku Ondreja Filu, ktorý predniesol na 10. konferencii Svetového stretnutia detí preživšie holokaust v New Jersey v roku 1996. Príspevok sa nachádza v plnom znení na začiatku prvej časti knihy. Plne vystihuje celkové poňatie našej knihy.
Po úvode, v ktorom vysvetľujeme, čo nás viedlo k tejto práci, nasledujú tri pozdravné listy: od prvej predsedníčky Česko-Slovenskej organizácie Ukrývaných detí Dr. Evy Benešovej,.
od súčasnej predsedníčky Ukrývaných detí Slovensko PhDr. Anity Podhornej a pozdravný list predsedu ŽNO v Košiciach Dr. Pavla Sitára..
Zo všetkých listov cítime , že dvadsať rokov našej činnosti oceňujú a prejavujú nám svoje sympatie. Sme im za to vďační.
Kniha sa delí na dve časti: v prvej zachytávame naše osudy v čase druhej svetovej vojny a v druhej mapujeme to, čo sme za ostatných dvadsať rokov stihli vykonať.
V prvej časti knihy pod názvom My vtedy je uverejnených 24 príbehov nášho prežitia holokaustu. Nepočítali sme s takým počtom a musíme priznať, že to na nás hlboko zapôsobilo. Jeden príbeh je anonymný, štyri sú uvedené pod iniciálami, jeden príbeh iba pod krstným menom a ostatné pod plným menom.
Za mimoriadne pozoruhodné považujeme to, že dva príbehy sú spracované deťmi preživších, pretože aktéri príbehov, žiaľ, naše rady opustili.
Dva príbehy nám poslali naši bývalí členovia, ktorí v súčasnej dobe žijú v Kanade a jeden príbeh nám poslal náš veľmi aktívny bývalý člen pán Jossi Steiner z Izraela, ktorý desať rokov pôsobil v Košiciach vo funkcii rabína.
Veľmi si vážime všetkých, ktorí si našli čas, odvahu, dosť duševných síl, aby popísali svoje „ukradnuté detstvo“.
Potešilo nás aj to, že každý, kto mal dobovú fotografiu, dal ju k dispozícii a fotografie, hoci nie vždy v excelentnej kvalite, sú uverejnené v knihe.
Druhá časť knihy „Po päťdesiatich rokoch“ zachytáva obdobie od roku 1993 po súčasnosť, teda od vzniku organizácie The Hidden Child v Česko-Slovensku. Kapitoly sú spracované tematicky, sú doložené fotografiami. Sústredili sme sa iba na tie podujatia, ktoré sme sami organizovali, a menej alebo vôbec na tie, ktorých sme sa iba zúčastňovali.
Spomíname na naše začiatky, na obdobie, kedy sme sa dostali do povedomia verejnosti, ako sme plnili úlohy dané nám stanovami: vyhľadávanie záchrancov a ich potomkov, podávanie návrhov na vyznamenania udeľované štátom Izrael a Múzeom holokaustu v Jeruzaleme Yad Vashem Spravodlivý medzi národmi, na významnú prácu pri vyhľadávaní mien Židov z Košíc a okolia, ktorí holokaust neprežili a zverejňovanie týchto mien na akciách pod názvom Každý človek má svoje meno. Píšeme o našich stretnutiach s mládežou Košíc a iných miest na Slovensku, ktorých cieľom bolo oboznamovanie s našimi osudmi a s tým, že holokaust, žiaľ, bol a nie každý mal šťastie ho prežiť. Zmieňujeme sa o stretnutiach na svetových a európskych konferenciách detí, ktoré holokaust prežili a tiež o niektorých našich spoločenských, kultúrnych stretnutiach.
Knihu sme koncipovali tak, aby sme podali ucelený obraz o nás a našej práci s cieľom, aby tí, ktorým sa táto kniha do rúk dostan , mali predstavu o tom, čo sa v tých svet otriasajúcich rokoch dialo, ako sme my, poslední očití svedkovia tejto doby vtedy žili a ako sme sa s ňou vysporiadavali.
V závere knihy podávame najpodstatnejšie fakty o protižidovskom zákonodarstve vedúce k fyzickej likvidácii skoro celého európskeho židovstva.
Na záver musím vysloviť svoje poďakovanie redaktorkám – paniam Mirjam Gálovej, Nadi Lambertovej a vedúcej našej skupiny Kataríne Grünmannovej za ich prístup, za ich čas, námahu, ktoré venovali tomu, že to dielo uzrelo svetlo sveta. Ďakujeme tiež predstavenstvu ŽNO Košice, menovite Dr. Sitárovi za finančný príspevok.
Naše poďakovanie patrí hlavne pánovi Mgr. Ladislavovi Tkáčikovi, PhD. za grafický návrh knihy a jej sadzbu. Zaujímavý formát knihy, vety, ktoré naňho pri čítaní najviac zapôsobili a zdôraznil ich na okraji strany, celkové grafické spracovanie našlo veľmi pozitívny ohlas jednak u nás samotných a tiež u čitateľov, ktorým sa táto kniha už do rúk dostala.
Vyslovujeme vďaku aj pánu Prof. PhDr. Júliusovi. Rybákovi st., za jazykovú korektúru. Bola to práca, ktorá si vyžadovala jeho čas a trpezlivosť.
Vydavateľovi knihy pánovi Ing. arch. Júliusovi Rybákovi, ml. z vydavateľstva G-ATELIER, patrí naša mimoriadna vďaka. Nesmierne si ceníme jeho prístup jednak ku knihe, no predovšetkým k nám.
Kniha nemá ambíciu stať sa bestsellerom. Chce iba podať svedectvo o nás a dobe, v ktorej sme žili a žijeme, chce ukázať, že Svetová organizácia Ukrývaných detí nevznikla samoúčelne, ale bola založená aj preto, aby sme sa lepšie poznali, pochopili, prekonali bolesť nad stratou našich blízkych, vysporiadali sa s našim osobným utrpením a našli vlastnú cestu v živote.
Kniha je zakončená vetou z listu Jossiho Steinera: ...chcem veriť, že ukrývané deti boli len raz v histórii ľudstva a viacej nebudú....
Tomu chceme veriť aj my všetci.
V Košiciach 17. 10. 2013, Eva Bäckerová
Keď sa ma naša vedúca skupiny Katarína Grünmannová opýtala, či som ochotná postaviť sa na čelo realizačného tímu - redakčnej rady - neuvažovala som ani chvíľu a bez váhania som súhlasila. To isté urobili moje priateľky Mirjam Gálová a Nadežda Lambertová. Prvýkrát sme sa zišli vo februári 2013 a vytvorili sme výbornú pracovnú trojicu. K realizácii knihy aktívne pristúpila aj Katarína Grünmannová a po asi 5-mesačnej intenzívnej práci predkladáme výsledok nášho snaženia.
Zo začiatku každá z nás mala svoju vlastnú predstavu o tom, čo má kniha obsahovať a ako má kniha vyzerať. No dali sme hlavy dokopy, dohodli sa na niektorých detailoch a výsledok je na svete. K práci sme pristupovali veľmi zodpovedne, nič sme neponechávali na náhodu, na „potom“, „neskôr“. S pánom vydavateľom sme si dohodli termíny a snažili sme sa ich dodržať. Cieľ bol jasne stanovený: kniha musí byť prezentovaná k nášmu 20-ročnému jubileu, teda 9. októbra 2013.
Nevšednosťou upútala samotná obálka: prasklina jedného betónového bloku berlínskeho centrálneho pamätníka holokaustu, ktorý sa nachádza neďaleko Brandenburskej brány. Tá praklina, narúšajúca dokonalú hladkosť povrchu, symbolizuje prasklinu v našich životoch, ktorá je nezahladiteľná, ale hrana toho bloku pokračuje, hoci už narušená ďalej, ako naše životy. A o nich a prasklinách v nich hovorí táto kniha, ktorá chce i vyjadriť našu vďačnosť tým, vďaka ktorým tá naša čiara mohla mať pokračovanie, našim záchrancom, ako i spomienku na všetkých tých našich blízkych ktorých sme stratili...
Titul „Čo so spomienkami našimi?“ sme zobrali z názvu diskusného príspevku Ondreja Filu, ktorý predniesol na 10. konferencii Svetového stretnutia detí preživšie holokaust v New Jersey v roku 1996. Príspevok sa nachádza v plnom znení na začiatku prvej časti knihy. Plne vystihuje celkové poňatie našej knihy.
Po úvode, v ktorom vysvetľujeme, čo nás viedlo k tejto práci, nasledujú tri pozdravné listy: od prvej predsedníčky Česko-Slovenskej organizácie Ukrývaných detí Dr. Evy Benešovej,.
od súčasnej predsedníčky Ukrývaných detí Slovensko PhDr. Anity Podhornej a pozdravný list predsedu ŽNO v Košiciach Dr. Pavla Sitára..
Zo všetkých listov cítime , že dvadsať rokov našej činnosti oceňujú a prejavujú nám svoje sympatie. Sme im za to vďační.
Kniha sa delí na dve časti: v prvej zachytávame naše osudy v čase druhej svetovej vojny a v druhej mapujeme to, čo sme za ostatných dvadsať rokov stihli vykonať.
V prvej časti knihy pod názvom My vtedy je uverejnených 24 príbehov nášho prežitia holokaustu. Nepočítali sme s takým počtom a musíme priznať, že to na nás hlboko zapôsobilo. Jeden príbeh je anonymný, štyri sú uvedené pod iniciálami, jeden príbeh iba pod krstným menom a ostatné pod plným menom.
Za mimoriadne pozoruhodné považujeme to, že dva príbehy sú spracované deťmi preživších, pretože aktéri príbehov, žiaľ, naše rady opustili.
Dva príbehy nám poslali naši bývalí členovia, ktorí v súčasnej dobe žijú v Kanade a jeden príbeh nám poslal náš veľmi aktívny bývalý člen pán Jossi Steiner z Izraela, ktorý desať rokov pôsobil v Košiciach vo funkcii rabína.
Veľmi si vážime všetkých, ktorí si našli čas, odvahu, dosť duševných síl, aby popísali svoje „ukradnuté detstvo“.
Potešilo nás aj to, že každý, kto mal dobovú fotografiu, dal ju k dispozícii a fotografie, hoci nie vždy v excelentnej kvalite, sú uverejnené v knihe.
Druhá časť knihy „Po päťdesiatich rokoch“ zachytáva obdobie od roku 1993 po súčasnosť, teda od vzniku organizácie The Hidden Child v Česko-Slovensku. Kapitoly sú spracované tematicky, sú doložené fotografiami. Sústredili sme sa iba na tie podujatia, ktoré sme sami organizovali, a menej alebo vôbec na tie, ktorých sme sa iba zúčastňovali.
Spomíname na naše začiatky, na obdobie, kedy sme sa dostali do povedomia verejnosti, ako sme plnili úlohy dané nám stanovami: vyhľadávanie záchrancov a ich potomkov, podávanie návrhov na vyznamenania udeľované štátom Izrael a Múzeom holokaustu v Jeruzaleme Yad Vashem Spravodlivý medzi národmi, na významnú prácu pri vyhľadávaní mien Židov z Košíc a okolia, ktorí holokaust neprežili a zverejňovanie týchto mien na akciách pod názvom Každý človek má svoje meno. Píšeme o našich stretnutiach s mládežou Košíc a iných miest na Slovensku, ktorých cieľom bolo oboznamovanie s našimi osudmi a s tým, že holokaust, žiaľ, bol a nie každý mal šťastie ho prežiť. Zmieňujeme sa o stretnutiach na svetových a európskych konferenciách detí, ktoré holokaust prežili a tiež o niektorých našich spoločenských, kultúrnych stretnutiach.
Knihu sme koncipovali tak, aby sme podali ucelený obraz o nás a našej práci s cieľom, aby tí, ktorým sa táto kniha do rúk dostan , mali predstavu o tom, čo sa v tých svet otriasajúcich rokoch dialo, ako sme my, poslední očití svedkovia tejto doby vtedy žili a ako sme sa s ňou vysporiadavali.
V závere knihy podávame najpodstatnejšie fakty o protižidovskom zákonodarstve vedúce k fyzickej likvidácii skoro celého európskeho židovstva.
Na záver musím vysloviť svoje poďakovanie redaktorkám – paniam Mirjam Gálovej, Nadi Lambertovej a vedúcej našej skupiny Kataríne Grünmannovej za ich prístup, za ich čas, námahu, ktoré venovali tomu, že to dielo uzrelo svetlo sveta. Ďakujeme tiež predstavenstvu ŽNO Košice, menovite Dr. Sitárovi za finančný príspevok.
Naše poďakovanie patrí hlavne pánovi Mgr. Ladislavovi Tkáčikovi, PhD. za grafický návrh knihy a jej sadzbu. Zaujímavý formát knihy, vety, ktoré naňho pri čítaní najviac zapôsobili a zdôraznil ich na okraji strany, celkové grafické spracovanie našlo veľmi pozitívny ohlas jednak u nás samotných a tiež u čitateľov, ktorým sa táto kniha už do rúk dostala.
Vyslovujeme vďaku aj pánu Prof. PhDr. Júliusovi. Rybákovi st., za jazykovú korektúru. Bola to práca, ktorá si vyžadovala jeho čas a trpezlivosť.
Vydavateľovi knihy pánovi Ing. arch. Júliusovi Rybákovi, ml. z vydavateľstva G-ATELIER, patrí naša mimoriadna vďaka. Nesmierne si ceníme jeho prístup jednak ku knihe, no predovšetkým k nám.
Kniha nemá ambíciu stať sa bestsellerom. Chce iba podať svedectvo o nás a dobe, v ktorej sme žili a žijeme, chce ukázať, že Svetová organizácia Ukrývaných detí nevznikla samoúčelne, ale bola založená aj preto, aby sme sa lepšie poznali, pochopili, prekonali bolesť nad stratou našich blízkych, vysporiadali sa s našim osobným utrpením a našli vlastnú cestu v živote.
Kniha je zakončená vetou z listu Jossiho Steinera: ...chcem veriť, že ukrývané deti boli len raz v histórii ľudstva a viacej nebudú....
Tomu chceme veriť aj my všetci.
V Košiciach 17. 10. 2013, Eva Bäckerová